Pre mnohé ženy je stať sa matkou konečným a konečným cieľom – posledným hurhajom, krokom, ku ktorému kráčali celý život. Myšlienka mať deti je v nás zakorenená od detstva a dôležitosť reprodukcie je zakorenená aj v náboženstve. V kresťanskom vyznaní viery boli Adam a Eva darovaní Zemi na reprodukciu, na stvorenie ľudskej rasy. Samozrejme, toto všetko je navyše ovplyvnené popkultúrou – filmy ako Najeta mama (Baby Mama, 2008) alebo Čo očakávať, keď čakáte? (What To Expect When You're Expecting, 2012) zachováva myšlienku, že deti, ktoré máme sami, nejako naplnia celý náš život. Možno je to pravda, možno deti naozaj robia náš život hodnotným. Robia to tiež viac stresujúce – zo sociálnych, finančných a environmentálnych aspektov. Dokonca aj veda hovorí, že reprodukcia je zlý nápad. V článku sa dočítame, aké sú hlavné dôvody, prečo sa veda domnieva, že deti by sa nemali mať.
1. Hlad
Odhaduje sa, že za posledné dva roky trpí chronickým hladom každý ôsmy človek na svete. To je približne 842 miliónov hladných ľudí, ktorí chodia po svete. Väčšina našej planéty nie je vhodná na pestovanie plodín, produkciu potravín a pôda na ornú pôdu sa čoraz ťažšie hľadá.
Hoci počet ľudí trpiacich hladom sa za posledné dve desaťročia znížil, ľudská rasa sa rozmnožuje príliš rýchlo na to, aby uspokojila všetky potreby populácie, ktorá sa v súčasnosti odhaduje na 7 357 390 159 ľudí.
2. Nedostatok vody
Problém nedostatku vody na Zemi je pravdepodobne ešte naliehavejší ako hlad. Približne 2,5 percenta všetkej vody na svete tvorí sladká voda, menej ako jedno percento (0,007 percenta) je k dispozícii na okamžité použitie. Hoci sme rozmaznaní a presvedčení o tom, aké ľahké je získať čistú pitnú vodu, iní (najmä v rozvojových krajinách) by s tým nesúhlasili. Existujú procesy odsoľovania, ktoré premieňajú slanú vodu na pitnú vodu, ale tá nie je dostatočne čistená, nieto ešte dostupná na okamžité použitie pre celú populáciu, ktorá v súčasnosti dosahuje 7 357 391 531 obyvateľov.
3. Globálne otepľovanie.
Pokiaľ nepatríme k prekvapivo veľkej skupine ľudí, ktorí si myslia, že globálne otepľovanie je mýtus, potom vieme, aké je nebezpečné. Teploty stúpajú, pretože čoraz viac ľudí uvoľňuje skleníkové plyny do atmosféry. Jednoduché a zdanlivo neškodné činnosti, ako je šoférovanie auta alebo obsluha plynového sporáka, spotrebúvajú fosílne palivá a ďalej ohrozujú životné prostredie. Tieto činy sú deštruktívne na individuálnej úrovni, ale predstavte si, keby sme to urobili všetci naraz. Výsledky sú hrozné. Klimatická zmena je veľmi reálna vec, ktorou sa musíme zaoberať, a jedným zo spôsobov, ako začať, je obmedzenie počtu ľudí na svete, ktorý je v súčasnosti 7 357 391 702.
4. Znečistenie.
Toto je celkom samovysvetľujúce. Viac ľudí, viac znečistenia. Od odhadzovania ohorkov cigariet na ulici až po hádzanie (nerecyklovaného) plastu a odpadu do mora, znečistenie sa bude len zvyšovať, keďže k nemu bude prispievať viac ľudí.
Svetová populácia je v súčasnosti 7 357 391 921.
5. Priestorové obmedzenia.
Nedostatok priestoru je tiež problémom. Len v New Yorku žije viac ako 8,3 milióna ľudí na 777 kilometroch štvorcových. Ignorovaním škodlivosti rozrastania miest – keď preľudnená mestská oblasť preniká do okolitých štvrtí – mestské prostredie trpí preľudnením ľudí natlačených do jedného priestoru.
V preľudnených mestách je vyššia teplota, väčšie je znečistenie, rýchlejšie sa zmenšujú zelené plochy a spotrebuje sa viac elektriny. Aj keď budeme pokračovať v expanzii mimo mestských oblastí, čoskoro príde čas, keď už nebude viac miesta.
Svetová populácia je v súčasnosti 7 357 393 007.
ČÍTAJ VIAC: Graffiti so silnými environmentálnymi správami, ktoré oznamujú nepríjemnú pravdu
Ľudia môžu byť sebeckí a vedome sa rozhodovať bez toho, aby brali do úvahy ostatných. Bohužiaľ, riešenie problému vyčerpaných zdrojov je nemožné, aj keby sme my ľudia využívali zdroje s ohľadom na ostatných na celom svete, ak sa nepokúsime čo najskôr zmierniť problém preľudnenia.
Vo veľmi slávnej a vplyvnej práci, prvýkrát publikovanej v časopise Science v roku 1968, Garrett Hardin zobrazuje dilemu známu ako „Tragédia obecného sálu“. Hardin opisuje tragédiu ako problém, ktorý vzniká zo situácií, v ktorých ľudia konajú racionálne, ale vo vlastnom záujme, čím vyčerpávajú spoločné, obmedzené zdroje, aj keď táto strata z dlhodobého hľadiska postihuje všetkých. Tragédia nie je len hororový príbeh, ktorý nás má vystrašiť a nabádať k opatrnosti, ale aj skutočný problém, ktorému v súčasnosti čelíme.
Svetová populácia je v súčasnosti 7 357 394 346.
Svetová populácia zhrnutá webovou stránkou www.worldometers.info/svetová-populácia, v priemernom časovom intervale piatich minút.
