110 km/h na diaľnici?! Nápady na zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľniciach - zo súčasných 130 km/h na 110 km/h - sa v Slovinsku neustále objavujú. Dôvod? Nielen ekologické (pretože nižšia rýchlosť znamená menej emisií – tento argument je úplne zbytočný), ale predovšetkým bezpečnosť a premávka. S túžbou zvýšiť priepustnosť.
Počkajte minútu – skrátila by pomalšia jazda čas cesty? No hovoria to štúdie zo zahraničia, ktoré to ukazujú nižšia rýchlosť znižuje fantóm preťaženie. Takže menej známeho scenára, kde zrazu všetci bezdôvodne zabrzdia, ako keby videli ducha. Nižšia priemerná rýchlosť znamená plynulejšiu premávku. Tak prečo je to tak 110 km/h na diaľnici – rýchlosť, ktorá skracuje čas jazdy.
Ekológiu však nechajme na chvíľu bokom – dnes sa budeme baviť len o bezpečnosti a plynulosti. Pozrime sa, ako to riešili inde a čo by to znamenalo pre naše diaľnice.
Naše diaľnice – príliš pikantná polievka?
Naše diaľnice Sú ako tá príliš korenistá polievka – je tam všetko, ale nič sa nezdá. Oficiálna hranica je 130 km/h, no aká je realita? Ľudia uháňajú rýchlosťou 160 km/h a viac, pričom niektorí jazdia 90 km/h v jazdnom pruhu, ako keby boli na nedeľnej vychádzke. Výsledok? Obrovské rozdiely v rýchlosti medzi jazdnými pruhmi, ktoré robia z premávky časovanú bombu. Pravdepodobnosť nehody sa výrazne zvyšuje.
A potom príde ten moment, keď sa stane menšia kolízia, ktorá by nemala spôsobiť zastavenie – ale stane sa. prečo? Pretože vždy sa nájde niekto, kto potrebuje spomaliť a podrobne analyzovať nehodu, ako je hodnotenie umeleckého obrazu v galérii. Medzitým sa rad áut za ním tiahne do nekonečna.
Čo hovoria skúsenosti z iných krajín?
Taliansko
V roku 2005 bol systém zavedený v Taliansku Tútor (segmentové meranie rýchlosti), čo znížilo priemernú rýchlosť vozidla o 10 % a znížilo rozptyl rýchlosti až o 26 %. Menší rozdiel v rýchlosti = menej nehôd. Výsledok? Na diaľnici A56 pri Neapole klesla nehodovosť o 32 %.
V Taliansku neznížili limit zo 130 km/h, ale riadili dopravu tak, aby priemerná rýchlosť zostala pod touto hodnotou. Úsekové meranie rýchlosti spôsobilo, že vodiči jazdili rovnomernejšie, čím sa znížil počet nehôd o viac ako 30 %. Výsledkom bolo menej nehôd a menšie zápchy v dôsledku nehôd.
Rakúsko a Nemecko
Na dvojprúdových diaľniciach v Rakúsku je tesne pred výjazdmi povolená rýchlosť 110 km/h. Ba čo viac – aj na viacprúdových cestách sa 500 metrov pred výjazdom znižuje rýchlosť, aby bola premávka plynulejšia. Na toto sa nikto nesťažuje.
Tí z vás, ktorí jazdili v Nemecku, Francúzsku, či krajinách Beneluxu, vedia, že limity často klesnú na 110 km/h aj na veľmi širokých a kvalitných diaľniciach. V Holandsku bol limit dokonca znížený na 100 km/h cez deň, no v noci je povolená rýchlejšia jazda (120–130 km/h). Štúdie ukázali, že priepustnosť sa zvýšila, nie znížila a priemerné cestovné časy sa znížili.
Vplyv na dopravný tok a priepustnosť
Jedným z hlavných argumentov proti nižšej hranici je obava z dlhších ciest a zvýšenej dopravnej zápchy. Skúsenosti a výskumy to však ukazujú zníženie rýchlosti môže zachovať alebo dokonca zlepšiť plynulosť, najmä v hustej premávke. Pri veľmi vysokých rýchlostiach jednotlivé vozidlá prekonávajú vzdialenosť rýchlejšie, ale zvyšujú sa bezpečnostné vzdialenosti a častejšie brzdia v dôsledku rozdielov v rýchlosti znížiť skutočnú kapacitu cesty (vozidlá za hodinu). Najvyššiu priepustnosť má diaľnica pri rýchlostiach okolo 80–100 km/h, keď vozidlá jazdia v koordinovanom, hustom prúde. Ak všetci jazdia rýchlosťou 130 km/h, v momente, keď dôjde k zníženiu rýchlosti (v dôsledku pomalšieho vozidla alebo prekážky), vzniká náhle brzdenie, ktoré môže prerásť do zápchy. Pri rýchlosti 110 km/h sú tieto otrasy menej ostré. Dopravní experti z Holandska odhadujú, že zníženie limitu zo 130 na 100 km/h zvyšuje kapacitu diaľnice približne o 1–2 %. To nie je veľa, ale môže robiť rozhodnutia na úsekoch, ktoré sú tesne pred nasýtením – o niekoľko percent vyššia priepustnosť znamená, že preťaženie nastane neskôr alebo je menej rozsiahle. V praxi: diaľnica, kde vodiči v súčasnosti počas dopravnej špičky spomalia na ~80 km/h, by mohla zvládnuť tok bez poklesu rýchlosti s nižším limitom, alebo by rýchlosť klesla len na povedzme 90 km/h namiesto 70–80 km/h. Samozrejme Netreba očakávať zázraky – na najfrekventovanejších cestách sa v dopravných špičkách budú stále vyskytovať zápchy (pri prekročení dopravnej kapacity), ale o niečo neskôr a možno na kratšom úseku.
Nižšie rýchlosti a plynulejšia jazda znižujú výskyt „fantómových dopravných zápch“, keď nie je zjavný dôvod na radenie, napriek tomu sú vozidlá zastavené z dôvodu kolísania rýchlosti. Tento jav zdôraznila Climate Council – pomalšia, dôslednejšia jazda zabraňuje zvlnenému brzdeniu, čím sa zníži počet náhlych zastavení bez príčiny. To znamená plynulejší tok dopravy a menej času stráveného v kolónach. Faktom je, že v prúd V premávke znamená rozdiel medzi 130 a 110 km/h len rozdiel niekoľkých minút na sto prejdených kilometrov. Čas cesty sa vďaka mierne nižšej rýchlosti prakticky nijako nemení – v ideálnom prípade trvá 100 km cesta 46 minút pri rýchlosti 130 km/h a 54 minút pri rýchlosti 110 km/h (8 minútový rozdiel na 100 km). V skutočnosti však cestovné časy na diaľniciach často závisia od dopravných podmienok, nielen od povolenej rýchlosti. Ak prijmeme opatrenia, aby sme zabránili jedinej dopravnej zápche alebo kolízii, môžeme ušetriť oveľa viac ako len pár minút. V Zürichu napr. po zavedení zón nižšej rýchlosti sa zistilo, že dokonca skrátil priemerný čas cestypretože doprava sa stala menej „cik-cak“ a plynulejšia. Príklad nájdeme aj v Slovinsku: na úseku obchvatu Ľubľany, kde a variabilný limit (90 km/h v hustej premávke), vodiči s väčšou pravdepodobnosťou jazdia úsekom počas dopravnej špičky nižšou rýchlosťou ako predtým pri rýchlosti 100 km/h a potom zastavia v dopravných zápchach. Aktívny tempomat (ako premenlivé obmedzenia v Spojenom kráľovstve, Holandsku a Nemecku) sú všetky založené na zistení, že Zníženie rýchlosti v kritických momentoch zlepšuje prietok a zvyšuje skutočnú rýchlosť jazdy – paradoxne v dave to niekedy býva pomalšie – rýchlejšie. Preto argument, že rýchlosť 110 km/h spôsobí všeobecné zápchy, nie je pravdivý; naopak, môže ich znížiť. Dopravný tok bude rovnomernejší, s menším „cik-cak“ medzi pruhmi a náhlym zrýchľovaním/brzdením, ktoré teraz často spôsobuje dopravné zápchy.
V neposlednom rade menej nehôd znamená menšie dopravné zápchy v dôsledku nehôd. Na diaľniciach vzniká veľká časť veľkých dopravných zápch v dôsledku dopravných nehôd – v takom prípade môže byť cesta čiastočne alebo úplne uzavretá a odstraňovanie následkov si vyžaduje čas. Ak znížime rýchlosť a tým predídeme nehodám alebo aspoň znížime ich závažnosť, budeme mať menej mimoriadnych udalostí, ktoré paralyzujú dopravu. Toto sa zlepšuje spoľahlivosť cestovných časov (menej pravdepodobné nepredvídané oneskorenia). V dopravnom inžinierstve sa často zdôrazňuje, že spoľahlivý, o niečo dlhší čas cesty lepší ako kratší priemerný čas s vysokým rizikom veľmi dlhého meškania. Z hľadiska logistiky a cestnej premávky je to významná výhoda: obmedzenie na 110 km/h by pravdepodobne vyhovovalo znížené extrémne preťaženiekeď cesta kvôli nehode trvá 2 hodiny namiesto 30 minút. To by možno udržalo priemerné cestovné časy podobné, rozptyl skrátil by sa cestovný čas, čo má pozitívny vplyv na mobilitu v širšom zmysle.
Prečo 110 km/h v Slovinsku – a čo ešte treba urobiť?
Teoreticky by zníženie rýchlosti znamenalo plynulejšiu premávku a menej nehôd. Ale – v Slovinsku máme problém, ktorý nie je len v rýchlosti. Naše diaľnice sú kľukatejšie a užšie ako tie v Nemecku či Holandsku. Okrem toho – ako má pomôcť spodná hranica, keď ju už nikto nedodržiava?
Ak znížime hranicu zo 130 km/h na 110 km/h, veľa vodičov bude stále jazdiť 130 km/h. Oveľa menej z nich však bude jazdiť rýchlosťou 150 km/h alebo viac. Upokojíme dopravu približne o 15 %, čím by sa počet nehôd mohol znížiť minimálne o tretinu.
Riešenie teda nespočíva len v zmene obmedzenia, ale predovšetkým v:
- prísnejšie kontroly a úsekové merania,
- zlepšenie kultúry jazdy,
- inteligentnejšia organizácia dopravy.
A čo tretí pruh?
Vždy, keď niekto spomenie tretí pruh, predstavíme si široké nemecké diaľnice. Ale čo naša realita? Pre rozšírenie by sa muselo zbúrať 70 nadjazdov %. Naše diaľnice boli navrhnuté tak, že bez väčších stavebných prác ich jednoducho nemôžeme rozširovať. Ak by sme z parkoviska urobili 3-prúdovú cestu, každé 2-3 kilometre by sme vytvorili novú potenciálne nebezpečnú situáciu – spájanie sa do samotného pruhu. A tým spôsobil viac „situácií“, ktoré by mohli viesť k väčšiemu počtu nehôd.
Zmyselnejšie by bolo:
- investovať do lepšej organizácie pracoviska (nočná práca, aby sme nestáli v radoch o tretej poobede, keď sa niekto hrá s lopatou),
- sprísniť represívnu politiku (vo Švajčiarsku je pokuta za rýchlosť viazaná na príjem – nápad pre náš rozpočet?).
A posledné záchranné lano: PLOTY. Veľa plotov.
Nie pre hluk, ale pre bezmyšlienkovité čumenie na staveniská. Viete, keď sa premávka úplne zastaví, pretože všetci sledujú pohyb rýpadla? Alebo ešte horšie – ako sa hrá cestár s dopravnou značkou?
Ale nielen na stavbách. Vyššie ploty medzi pruhmi by znížilo vizuálne vnímanie šírky vozovky, čo by spôsobilo, že vodiči budú podvedome jazdiť pomalšie. Toto nie je sci-fi – toto skutočne funguje. Skúste si všimnúť, ako sa správa doprava na diaľnici smerom na Benátky, kde už takéto ploty vyrástli. Taliani už desaťročia používajú predlžovanie plotov pri ceste na zníženie rýchlosti – na čisto psychologickom efekte.
Rovnaký efekt – alebo dodatočný – sa dosiahne aj pomocou kratšie stredové čiary, ktoré vytvárajú pocit zvýšenej rýchlosti v dôsledku optického klamu, čo spôsobuje, že vodiči automaticky spomalia. Na diaľniciach je občas potrebné použiť optické ilúzie.
Uskutočniteľnosť zavedenia rýchlosti 110 km/h na diaľniciach v Slovinsku
Na základe prezentovaných údajov a skúseností môžeme konštatovať, že zavedenie limitu 110 km/h na slovinských diaľniciach by bolo prospešné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti. opodstatnené a primerané. Kľúčové argumenty v prospech: výrazne nižšie riziko dopravných nehôd (predpokladá sa oveľa menej úmrtí a vážnych zranení) a pokojnejší a plynulejší dopravný tok s menším počtom náhlych zastávok. Dokazujú to príklady z iných krajín zníženie rýchlosti nemá za následok výrazne dlhšie cestovné časy, skôr naopak – premávka plynie predvídateľnejšie. Bezpečnosť premávky by sa zlepšila vďaka kratšej brzdnej dráhe, dlhšej reakčnej dobe a nižšej energii nárazu pri rýchlosti 110 km/h. Okrem toho by konzistentnejšie rýchlosti Znížte nebezpečné situácie a predbiehacie manévre medzi pomalšími a rýchlejšími vozidlami. Tiež dopravný tok Pri dolnom limite by sa to aspoň udržalo, ak nie lokálne zlepšilo – najmä v hustej premávke, keď nižšia rýchlosť zabraňuje zápcham a zvyšuje kapacitu ciest. Je dôležité dodať, že úvod treba sledovať primeraný dohľad a zvyšovanie povedomia vodičov, pretože len rešpektovaný Obmedzenie prináša výhody, ktoré ukazujú štúdie. Skúsenosti (napr. z Holandska) sú optimistické, keďže vodiči sa dlhodobo prispôsobujú novým pravidlám a už ani v noci výrazne neprekračujú rýchlosť.
Odhliadnuc od environmentálnych výhod, ktoré v prvom rade priniesli iniciatívu na stôl, argumenty týkajúce sa bezpečnosti a toku zostávajú samy osebe dostatočne silné. Každý zachránený život a zabránené každej nehode je priamym dôsledkom, ktorý je ťažké ignorovať. V dopravnej politike je cieľ nulovej úmrtnosti („Vision Zero“) veľmi závislý od rýchlosti na cestách – diaľnice už majú jedny z najnižších nehôd na kilometer, no stále sa stávajú (15 ľudí zomrelo na slovinských diaľniciach v roku 2022). Opatrenie na 110 km/h by mohlo toto číslo ešte znížiť. Zároveň by to ovplyvnilo väčšia plynulosť jazdy: Slovinské diaľnice sú často preplnené, najmä smer Primorsko a Štajersko počas turistickej sezóny, kedy väčšinou nejde ani 130 km/h. Nižšia hranica by tu sotva ovplyvnila rýchlosť (keďže je aj tak obmedzená premávkou), ale znížila by rozdiely, keď sa premávka uvoľní.
Môžeme skonštatovať, že zavedenie 110 km/h z bezpečnostných dôvodov veľmi pravdepodobne prinesie menej nehôd, menej zranení a menej úmrtí, z pohľadu toku dobre plynulejšia premávka s menším počtom náhlych zápch. Očakáva sa, že priemerné cestovné časy nebudú výrazne dlhšie – asi minútu alebo dve na typickom diaľničnom úseku, čo by však mohlo byť vyvážené úsporou času v dôsledku menšieho preťaženia. Celkovo sú argumenty v prospech 110 km/h presvedčivé.. Samozrejme, bude potrebné ďalej skúmať špecifické slovinské podmienky (dopravné prúdy, úseky s väčším počtom nehôd, vplyv na ekonomické toky), ale doterajšie štúdie a zahraničné skúsenosti naznačujú, že takéto opatrenie je krokom k bezpečnejším a efektívnejším diaľniciam. Slovinsko by sa tak zaradilo do skupiny krajín, ktoré stanovili život a plynulosť pred rýchlosťou, na ktorý sa v dnešných dopravných stratégiách kladie čoraz väčší dôraz. Úvodná rýchlosť 110 km/h na diaľniciach sa preto zdá opodstatnené a rozumné, najmä ak bude sprevádzané dohľadom, zvyšovaním povedomia a možno aj prechodným skúšobným obdobím na dosiahnutie spoločenského konsenzu – podobne ako sme časom prijali iné bezpečnostné opatrenia (napr. bezpečnostné pásy), o niečo nižšia rýchlosť na diaľnici by sa mohla stať novou normou v prospech všetkých účastníkov cestnej premávky.
Čo teda robiť? Realistické riešenia, ktoré sú lacnejšie ako nové cesty!
Namiesto zbytočných debát o limite 110 km/h potrebujeme hlavne:
- Prísnejšia kontrola a úsekové meraniaže trest bude naozaj trestom.
- Lepšia kultúra jazdy – menej agresivity, menej hlúposti.
- Inteligentné riešenia infraštruktúry – nie tretí pruh, ale lepšia organizácia dopravy.
- Menej príležitostí nezmyselne sa prizerať nehodám a stavbám.
Ak vezmeme do úvahy aspoň niekoľko z týchto bodov, premávka bude plynúť rýchlejšie – bez neustáleho brzdenia kvôli bezohľadným vodičom a nezmyselným zápcham. Do cieľa sa tak dostaneme rýchlejšie, ako keby sme mali diaľnicu bez obmedzenia rýchlosti a jazdili rýchlosťou 200 km/h. Jednoduchým znížením rýchlostného limitu zo 130 km/h na 110 km/h by sme znížili neželané incidenty na ceste minimálne o 1/4. Tým sa zvýšila plynulosť ciest.
A stratíme ešte menej nervov. Čo nie je v premávke práve zanedbateľné, však?
