Výchova detí nie je len umenie lásky a podpory, ale aj neustále učenie sa, ako slovami ovplyvňujeme ich vývoj. Ako rodičia si často neuvedomujeme, že určitými výrokmi vyslovenými v afekte či znudenosti môžeme dieťaťu nevedomky poškodiť vnímanie seba samého a svojich emócií. Aj keď si myslíme, že naše slová sú neškodné, môžu hlboko zarezať do sebaúcty dieťaťa.
Detský svet je stále veľmi citlivý, preto je dôležité uvedomiť si silu slov. Správne vyjadrenie a podpora sú kľúčové pre rozvoj zdravého sebavedomia a emocionálnej inteligencie. Naše vety môžu buď vybudovať ich vnútorný svet, alebo ho zbúrať.
"Prestaň plakať!"
Deťom by sa nemalo brániť vyjadrovať svoje emócie. Slzy sú súčasťou ich emocionálneho vývoja a ich potláčanie môže neskôr v živote viesť k problémom so zvládaním emócií.
"Nechaj ma to urobiť."
Deti sa chybami učia nové zručnosti. Ak ich rodičia o túto možnosť pripravia, oberajú ich o možnosť stať sa nezávislejšími a sebestačnými.
"Teraz ťa naozaj nemám rád."
Napriek tomu, že nás deti niekedy znervózňujú, je dôležité kritizovať ich správanie, nie však samých seba. Identita dieťaťa sa stále vyvíja, preto sú takéto vyjadrenia veľmi škodlivé.
"Nemáš dôvod byť smutný."
Ako môžeme vedieť, čo naše dieťa cíti? Jeho emócie sú skutočné, aj keď dôvody za nimi môžu byť dospelým na smiech. Pochopenie pocitov a rozprávanie o nich posilňuje emocionálnu inteligenciu dieťaťa.
"Len deti sa tak správajú."
Prirovnávanie detí k bábätkám môže viesť k hanbe a odmietaniu vlastných pocitov. Každý vek má svoje vlastné vývojové míľniky a frustrácie.
"Obetujem pre teba toľko."
Deti nás nežiadali, aby sme sa stali rodičmi. Pripomínať im naše obete vytvára pocity viny, čo môže mať negatívny vplyv na ich sebavedomie.
"Nechaj ma na pokoji."
Ako rodičia samozrejme potrebujeme svoj priestor, ale musíme to svojim deťom vysvetliť láskyplným spôsobom, bez toho, aby sme sa cítili odmietnutí.
"Nikdy nemám čas pre seba."
Keď to deti počujú, môžu sa cítiť ako bremeno. Je dôležité vyjadrovať svoje potreby bez toho, aby sme dieťaťu vnucovali pocity viny.
"Už sa nepýtaj!"
Detská zvedavosť je kľúčom k ich rozvoju. Ak ich odrádzame od kladenia otázok, brzdíme ich prirodzený vývoj a túžbu učiť sa.
"Prekonaj to!"
Potláčaním emócií sa problémy nevyriešia, ale zhoršia. Deti si musia osvojiť zdravé spôsoby narábania s pocitmi, nie ich ignorovať.
"Nie je to nič dôležité."
Detský svet je plný skvelých momentov, aj keď sú pre nás bezvýznamné. Popieraním ich dôležitosti podkopávame u dieťaťa ocenenie jeho skúseností.
"Nebuď taký ___."
Čokoľvek do tohto vyhlásenia vložíme – hanblivý, hlasný, zlomyseľný – je kritikou osobnosti dieťaťa. Namiesto toho sa zamerajte na správanie a používajte pozitívne posilňovanie.
"To ma nezaujíma."
To dieťaťu hovorí, že jeho myšlienky a pocity nie sú dôležité. Takéto vyjadrenia môžu vážne poškodiť jeho sebavedomie a vzťahy.
Slová, ktoré hovoríme, sú mimoriadne dôležité najmä vo vzťahu k deťom. Náš jazyk môže buď budovať sebadôveru a emocionálnu inteligenciu, alebo ju búrať. Ako rodičia sa musíme vždy snažiť vytvárať láskyplné a podporujúce prostredie, v ktorom sa dieťa cíti cenené a vypočuté.
