Oddýchli ste si už od rušnej sviatočnej atmosféry, prijímania a rozdávania darčekov, dobrých prianí a slov, že ďalší rok bude určite lepší ako ten minulý? Prezreli ste si predajne počas výpredajov? Už ste okúsili zimné radosti a urobili prvé zákruty na bielych svahoch?
Bez potreby rozprávať o tom či onom som naplnil to posledné, tak trochu prvé, januárové očakávania, keď sa ma v „small talkoch“ pýtali známi, ktorých som stretol na cestách a akosi neboli pripravení na moju letmú prítomnosť. A keď neviete, ako by mala konverzácia prebiehať, existuje akási komunikačná maska, tá zázračná veta, keď vám dôjdu slová, začať zdĺhavo vysvetľovať o počasí, čo je tento rok horúca téma, ktorá nemôže vyhnúť sa (pod ) kúpiť. „Ach, toto počasie... nevyzerá to, že by tento rok malo snežiť,“ začína nová téma rozhovoru. Keby sme mali meter snehu, bolo by to v niečom podobné, až na to, že posledná časť by znela asi takto, že čo budeme mať toľko snehu...
# 177 City Magazine podľa Magazín mesta
Ľudia skutočne nie sú spokojní ani s jednou situáciou. Momentálne ani ja. Zima bez snehu je pre mňa ako more bez soli. Nijako sa to nezhoduje s mojou romantickou predstavou o snehobielej zime, keď sa deň predlžuje odrazom mesiaca od lesknúceho sa ľadu a snehového koberca. Niekedy si hovorím, že mesiac a hviezdy sa pozerajú do svojho zrkadla, usmievajú sa, klebetia a nafukujú sa slovami, keď hovoria o svojej kráse. Ulice sú naplnené rozprávkovou nôtou a mňa napĺňa sentimentalita na dobu, keď sme my deti neboli o takéto zimné dobrodružstvá ukrátené. Keď som bol dieťa, v našej rodine vždy platilo nevyslovené pravidlo, že v lete treba ísť na pár dní k moru a v zime na sneh. Rodičia a školy, ale aj vtedajšie miestne komunity každoročne cez prázdniny a víkendy organizovali odvoz do blízkych lyžiarskych stredísk. Každý z nás mal zbalený svoj ruksak so sendvičom a termoskou s čajom a nechýbala ani „knofelca“, ktorú ste bežne použili, ak sa vám „kožušina“ na bunde rozbila, samozrejme to bolo na druhý deň opravené, len tak. mohol by si ísť na sneh. Že by bol vtedy niekto chorý, nikdy. Že sa potom nikto nebude sťažovať, nikdy. Stalo sa aj to, že raz nebol sneh, ale my sme si zbalili základné veci a vybrali sa na dlhú cestu na Slovensko, do Nízkych Tatier. To bolo na smiech, už sme sa smiali na hranici, keď sme sa nevedeli dohodnúť, koľko párov lyží máme. V podstate sme mali aj bežky a na otázku koľko párov lyží sme samozrejme zaradili aj bežky, po čom sa pani na colnici rozčúlila, že máme lyže a lyže; my deti sme sa naozaj bavili. Vo všeobecnosti sme nikdy neboli bez zimy a snehu a lyžovali sme skoro tak rýchlo ako Mateja Svet a Bojan Križaj. Aj my vstupujeme do športového roka, a to našim prvým číslom, pretože nadchádzajúci ročník sa nesie kompletne v olympijskom duchu a v lete nás čakajú aj MS vo futbale. Chceli by ste niečo viac? Možno jedna alebo dve snehové vločky..._
