Ako nakrútite celú sériu na jeden záber bez toho, aby si divák raz myslel, že ide o trik? Seriál Adolescence, jedna z momentálne najpopulárnejších produkcií Netflixu, je odpoveďou na túto otázku. V skutočnosti však nejde len o filmový trik, ale o majstrovskú ukážku toho, kam až sa moderná filmová technika dostala a akú dôležitú úlohu stále zohrávajú ľudia – tí za kamerou. Takže – ako sa natáčal seriál Adolescence?!
Ako sa natáčal seriál Dospievanie? Jednotlivé snímky sú ako svätý grál vo filmovej histórii – vzácne, náročné, nezabudnuteľné. Od Hitchcocka Lano (Lano, 1948), kde režisér pomocou kreatívnych riešení skryl strihy medzi filmovými kotúčmi, až po Scorseseho legendárnu scénu chôdze v r. dobrí chlapci (Priatelia), kde nás kamera zavedie cez kuchyňu do srdca klubu – tieto zábery neboli len technickou ukážkou, ale psychologickým nástrojom. V reálnom čase vytvárali dojem, že sme spolu s postavami. V tej istej miestnosti. V ten istý moment.
Dnes však veci idú ešte ďalej. séria Dospievanie nie je natočený na jeden záber ako experiment, ale ako holistické naratívne rozhodnutie. V popredí nie je len „vychytávka“ – ale skutočný filmový zážitok, kde sa divák stáva súčasťou deja. A hoci sa zdá, že je to čistá mágia, pravda je úplne opačná: je čistá systém.
Fotoaparát budúcnosti: DJI Ronin 4D
Srdce tejto série? Kamera DJI Ronin 4D. Kompaktné, všestranné, technologicky vyspelé zviera schopné zaznamenávať v rozlíšení 6K a dokonca aj 8K, s najlepším stabilizačným systémom v súčasnosti a automatickým zaostrovaním LIDAR, ktorý umožňuje použitie skutočných objektívov pre kino v kombinácii s presnosťou automatického zaostrovania. Jedno z tajomstiev, ako sa natáčala séria Adolescence.
Nepodliehajme však ilúzii: kamera je len jedno ozubené koliesko v masívnom mechanizme. Výroba Dospievanie používal množstvo ďalšieho vybavenia – od sledovacích vozidiel, dronov, žeriavov, bezdrôtových prenosov obrazu a zvuku až po sťahováky zaostrovania, vozidlá s kamerou a kostýmovaných členov posádky, ktorí hrali komparzistov, aby sa po nehode nedostali do záberu.
Každý pohyb, každý nádych – vopred naplánované
Najväčšou otázkou v takýchto projektoch nie je len „ako“, ale „ako často“. Epizódy sa natáčali niekoľko dní, často po viac ako desiatich opakovaniach. Prvá epizóda? Využili druhý záber prvého dňa. Ďalší? Trinásty klip piateho dňa! Zmeškané tágo, nesprávny pohyb, nesprávne zameranie – a celý deň vyjde nazmar.
Réžia jedného záberu si vyžaduje viac než len herecká improvizácia. Vyžaduje si to choreografiu, takmer balet pohybov kamier, hercov, svetiel a technikov. Cvičenia neboli len pre hráčov, ale pre celý tím. Každý krok, každý pohyb kamery bolo potrebné koordinovať s pohybom komparzistu, ktorý sa práve chystal dostať sendvič do pozadia.
A áno, občas niekto z tímu skončil v kádri. Riešenie? Bol oblečený v kostýme a zaradený do akcie. Brilantné.
320 dorastencov a jediný káder
V jednej zo scén seriálu, ktorá sa odohráva v škole, sa zúčastnilo viac ako 320 mladých ľudí. Je to logistická nočná mora a režisérska bravúra zároveň. Kamera sa medzi nimi pohybuje, herci improvizujú, dej sa odvíja v reálnom čase. Všetko bez strihov. Žiadne filtre. Len čisté emócie a realita.
Sú chvíle, keď technika a umenie idú ruka v ruke. A Dospievanie je len to – dôkaz, že samotná technológia nestačí. Chce to víziu. Príbeh. Ľudia.
Čo sa môže nezávislý tvorca naučiť?
Aj keď dnes sa dá natočiť film aj s telefónom, o čom svedčia filmy ako napr Tvorca (fotené Sony FX3) alebo O 28 rokov neskôr (iPhone 15 Pro Max), je poučenie z Dospievanie jasné: vybavenie samo o sebe nestačí. Bez scenára, tímu, plánu a neuveriteľného sústredenia ani to najlepšie vybavenie nič neznamená.
A to je možno najväčšia sila série Dospievanie. Nie že by to bolo natočené na jeden záber. Ale to áno verili sme tomu. Pretože každý detail, každý rám a každý pohyb pôsobili ako niečo prirodzené, plynulé, takmer dokumentárne. Akoby sme sa ocitli uprostred filmu – bez toho, aby sme si to uvedomovali. Tak a je to tu – ako sa natáčal seriál Adolescence.
