V modernom svete, kde sa všetko deje neskutočne rýchlym tempom, neustále kráčame na hrane zlyhania, snažíme sa realizovať svoje sny a zároveň si zachovať zdravý rozum a stabilitu, aby sme nevyhoreli.
A neustále nám hrozí, že sa nám to stane. V boji o úspechy sme vždy napätí, pretože chceme vyhrať.
V tomto boji je čas najväčším nepriateľom a nemôžeme ho poraziť. Neustále nám uniká a ešte viac nás nabáda, aby sme sa snažili čo najchytrejšie organizovať, určovať priority, byť produktívni. A dúfajme, že sa nám podarí využiť aspoň kúsok nepolapiteľného času na oddych a pokoj.
Ale ani v tom pokoji nie sme pokojní, lebo máme pocit, že strácame čas. Cítime sa vinní za to, že odpočívame namiesto toho, aby sme robili niečo užitočné.
Jedna z najnáročnejších vecí je naučiť sa, ako prestať zapĺňať naše dni vecami, ktoré nás nenapĺňajú.
Pravdou je, že bez ohľadu na to, v akej fáze života sa práve nachádzame, nemusíme robiť všetko. Nemusíme všetko chápať ani plánovať. Nemusíme všetko dosiahnuť a mať všetko. Je v poriadku nevedieť, kam nás naša kariéra vedie alebo čo presne chceme robiť.
Svoje ciele nedosiahneme skôr, ak sa budeme ponáhľať, pretože sme zmeny sa dejú vtedy, keď sme na ne pripravení. Musíme akceptovať, že dynamika života a rozvoja sa pohybuje podľa nejakého plánu, ktorý ani nezohľadňuje naše ambície či obavy.
Čas vyhráva každú bitku, takže nemá zmysel bojovať v týchto bitkách.
Neponáhľame sa, pretože ponáhľanie sa veci neurýchľuje, prináša len stres a vyhorenie. Stačí zostať v kurze a pokúsiť sa urobiť správnu vec v momente, keď niečo robíme.
Udalosti sa budú diať, život vám prinesie odpočinok, niečo, čo bude vyžadovať, aby sme spomalili.
Poďme pomaly a precíťme všetky pocity, ktoré sme niekde cestou potlačili a počúvajme hukot myšlienok, pred ktorými sme utekali.
Spomaľme skôr, ako nás k tomu prinútia životné udalosti. Žijeme si vlastným tempom, pretože cesta je len na nás a môžeme cestovať pomalšie ako ostatní.
Je nám dovolené užiť si cestu, a že niekedy nerobíme nič iné, len si cestu užívame, aj keď sa nehýbeme.
Chce to veľa odvahy každý deň zhlboka dýchať, v noci pokojne spať, byť prítomný pri tom, čo sa práve deje.
