Ak by dnes mimozemšťania zostúpili na slnečnú stranu Álp a pozorovali náš každodenný život, napísali by v správe pre Galaktickú federáciu toto: „Toto je kmeň, ktorý verí, že bohatstvo sa vytvára kladením Knaufu a že vrcholom civilizačného úspechu je dovolenkový príspevok.“
Slovinsko je fascinujúce laboratórium. Sme jedinou krajinou na svete, kde ľudia s minimálnou mzdou jazdia na autách, ktoré stoja priemernú trojročnú rozpočet africkej dediny, a zároveň protestujú, že chlieb je príliš drahý. Žijeme v kolektívnej halucinácii, v ekonomickom... Fata Morgana, kde sme nahradili mať bytím a míňať tvorením.
Syndróm „lesklého plechu“ a betónového pamätníka
Priznajme si to. Našou národnou patológiou nie je alkoholizmus (hoci sa snažíme), ale úplná negramotnosť v chápaní kapitálu.
Slovinec nerozumie pojmu „aktívum“. Pre neho je investícia auto. Nemecké, samozrejme. Ak je to možné, dieselové. To, že táto kopa železa stratí tretinu svojej hodnoty v momente, keď opustí showroom, a že je v podstate len žrútom peňazí, je irelevantné. Dôležité je, že náš sused Jože vidí, že sa nám darí. Medzitým Jože stavia prístavbu k domu, v ktorom už býva len on s manželkou, pretože deti utiekli do zahraničia alebo sú v... garsónka v Ľubľane, aby nemuseli počúvať otcove múdrosti o tom, ako miešať maltu.
Vybudovali sme si krajinu betónových monumentov pre naše vlastné ego, v ktorej budeme mrznúť, pretože nebudeme mať kúrenie. Zatiaľ čo globálny kapitál prúdi do algoritmov, biotechnológií a energetických riešení, my investujeme do fasád a dlažobných kociek. Sme ako ten orchester na Titanicu, až na to, že nehráme hudbu, ale bojujeme o to, kto má najkrajšie naleštený nástroj, zatiaľ čo nám už tečie voda do topánok.
Digitálny feudalizmus: Sme farmári na cudzích poliach
Ale skutočná tragédia sa nedeje na našich dvoroch. Deje sa to na našich obrazovkách.
Globálna ekonomika sa radikálne zmenila. Vstúpili sme do éry digitálneho feudalizmu. Vlastníkmi platforiem (Google, Amazon, Meta, Microsoft) sú noví feudálni páni. My, ktorí tieto platformy používame, ktorí na nich nechávame svoje dáta, svoj čas a svoje peniaze, sme moderní nevoľníci. Roľníci.
A čo robí Slovinec? Je to on, kto vyvíja nový algoritmus? Je to on, kto vlastní časť týchto panstva? Nie. Slovinec je spotrebiteľ. S nadšením si kupuje najnovší telefón, aby mohol sledovať, ako iní ľudia žijú lepšie ako on.
Dovoľte mi stručne sa ponoriť do brutálnej matematiky, ktorú nedávno predniesol Tony Robbins a ktorá by mala byť povinným čítaním na každej slovinskej strednej škole. Ak ste posledných 15 rokov verne stáli v rade a kupovali si každý nový model... iPhone, vyhodili ste z okna asi 22 000 eur za túto výsadu „statusu“. Znie to ako veľa, ale aj tak sa z tohto čísla dá žiť.
Ak by ste si však namiesto telefónu kúpili akcie spoločnosti Apple za presne rovnakú cenu vždy, keď vyšli na burze, mali by ste... 326 000 eur.
Prečítaj si to znova. 326 tisíc. To nie je ani drobné za kávu. Toto je byt v Ľubľane. Toto je vaša finančná sloboda. Toto je rozdiel medzi tým, byť vlastníkom kapitálu a byť len dojnou kravou pre technologických gigantov. Ale nie, radšej by ste mali v zásuvke kopu elektronického haraburdia a vo vrecku zariadenie, ktoré o dva roky bude mať menšiu hodnotu ako včerajšia žemľa.“
Prichádza technologická cunami nazývaná umelá inteligencia. Toto už nie je predpoveď, toto je predpoveď počasia na zajtra. UI zmetie priemernosť. Bude robiť prácu, na ktorú sme my Slovinci takí hrdí: administratívne papierovačky, byrokratické komplikácie a písanie zápisníc, ktoré nikto nečíta.
Naša odpoveď na toto? Pravdepodobne zriadime vládnu komisiu, ktorá bude skúmať vplyv umelej inteligencie na produkciu zemiakov a budeme požadovať, aby ChatGPT platil príspevky do ZPIZ. Pretože to je naša pôsobnosť. Riešenie problémov 21. storočia pomocou nástrojov z roku 1974.
Kultúra pohodlia je kultúrou zlyhania
Najhoršie na tom všetkom je, že sme stratili pud sebazáchovy. Stali sme sa tučnými a lenivými – nie nevyhnutne fyzicky, ale intelektuálne.
Sociálny štát, naša posvätná krava, nás uspával. Vštepil nám vieru, že nám patrí. Že patríme do práce, že patríme do bytu, že patríme do dôchodku. Správa dňa: prírode je jedno, na čo máte podľa ústavy nárok. Ekonomike je jedno, aké sú vaše „práva“.
Ak nedokážete vytvoriť hodnotu, za ktorú je niekto ochotný zaplatiť, ste ekonomicky mŕtvi. A v budúcom svete sa definícia „vytvárania hodnoty“ bude drasticky líšiť od toho, čo poznáme dnes. „Tvrdá práca“ už nebude stačiť. Roboty sú usilovnejší pracovníci ako vy. Algoritmy nechodia na kávu a nepotrebujú práceneschopnosť, pretože ich bolí chrbát.
Záver: Evolúcia nepozná zľutovanie
Možno to znie kruto. Možno by ste si radšej prečítali niečo o tom, akí sme „pracovití a pracovití“ a ako je Slovinsko perla. Je. Perla, ktorú prasce pomaly hrabajú v blate, zatiaľ čo snívajú o hľuzovkách.
Ak chceme prežiť ako národ a ako jednotlivci, musíme prestať byť národom sluhov, ktorí čakajú, kým im pán (alebo štát) odkrojí kus chleba. Musíme sa stať národom vlastníkov. Vládcov našich vedomostí, vlastníkov kapitálu a predovšetkým vlastníkov nášho osudu.
Prestaňte investovať do plechu. Prestaňte investovať do múrov, ktoré neprinášajú nič iné ako výdavky. Investujte do toho, čo máte medzi ušami. A prestaňte čakať, že vaše problémy vyrieši Golob, Janša alebo ktokoľvek iný.
Pretože keď príde skutočná zima – a prichádza rýchlo – ani ľavicová, ani pravicová politika vás nezahreje. Jediné, čo vás zahreje, je oheň, ktorý si viete založiť sami. Ale ak ste zabudli, ako založiť oheň, pretože ste príliš dlho čakali na ústredné kúrenie... tak veľa šťastia.
História nás učíže tí, ktorí nerozumejú duchu doby, sa stanú jej hnojom. A práve teraz Slovinsko vonia kompostom.
