Spomienky sú ako iskry, ktoré tlejú pod popolom, ale keď ich rozviniete, vždy znova ožijú, povedal raz Goethe. Bez pamäte by nemala zmysel ani schopnosť učiť sa, keďže by sme si nevedeli zapamätať, čo sa učíme. A ak si myslíte, že spomienky sú uložené v našom mozgu ako dáta v pracovnej pamäti alebo na pevnom disku, mýlite sa, pretože kým počítač ukladá informácie na konkrétne miesta, mozog ukladá kúsky pamäte o tej istej veci na rôzne miesta. A keď sa spomienka vybaví, nervové impulzy z jednotlivých častí mozgu spoja tieto fragmenty spomienok do zmysluplného celku. Prečo si však niektoré spomienky uchovávame, kým iné pohltí „čierna diera“?