Blegoš – obalený v bielom

Tu koncipoval svoje najlepšie diela, ako napr Vysošská kronika a kvety na jeseň. Pri pohľade na rozmanitosť okolia a prírody dostávame odpoveď, odkiaľ pochádza inšpirácia pre vznik jeho literárnych diel. Od kaštieľa vedie aj lesný náučný chodník Vysoká, ktorá predstavuje rozmanitosť tohto rozmanitého lesa zachyteného v harma nija a ponúka nám o ňom ešte viac informácií. Cesta je nenáročná a trvá asi dve hodiny, ale je možné ju obísť v sprievode odborného sprievodcu – lesníka, ktorý nám veľa povie o rôznych drevinách, zmladení a ochrane lesa.

Vyššie ciele
Naše ciele sú tentokrát nastavené ešte vyššie, preto zvážme možnosti a vyberme si to najvhodnejšie pre nás a našu spoločnosť. Možno to rozhodnutie nebude najľahšie, pretože si budeme priať všetko zdolať za jeden deň. Ale všetko chce svoj čas, tak si stanovme priority a pokračujme Poljanskou dolinou do Javoria, kde uvidíme smerovník nášho nového cieľa Blegoš (1562 m, 3 h). Pokračujeme zákrutou do Gornja Zetina a lesnou cestou cez Črni Kal na parkovisko a východiskový bod na tento najvyšší vrch vrchov Škofjeloški. Je známe krásnym výhľadom na najvyššie slovinské pohoria Julských Álp, skupiny Karavanka a Kamnicko-Savinjské Alpy. Na jeho vrchol sa dá dostať aj z iných miest (Hotavelj, Volak, Črnega vrh, Leskovic), ale pre nás je tento prístup najpohodlnejší. Na parkovisku sa pozrime bližšie na možné trasy, keďže sú prehľadne zobrazené na veľkej tabuli neďaleko. Viac či menej náročné, viac či menej strmé, dlhšie, kratšie. Ale ktorúkoľvek cestu si vyberieme, nemôžeme vynechať, pretože všetky vedú na jej roztomilo zaoblený vrchol. Počas cesty sa nezabudnite zastaviť, zahriať sa teplým čajom a zároveň sa pokochať krásnym výhľadom na belostné štíty a pokojnú roklinu pod nami. Potom už len pokračujeme na vrchol, kde na jeho západnej strane uvidíme Koču na Blegoš (1391 m). Chata je v súčasnosti otvorená v sobotu, nedeľu a sviatky a ponúka príjemný výber rôznych jedál, niečo chutné pre každý vkus...

Popoludňajšie dobrodružstvo

Z vrcholu Blegoš je možné pokračovať v ceste k lyžiarskej chate na Starom vrhu (1032 m, 2 h 30 min.), toto dobrodružstvo by však malo počkať na vhodnejšie poveternostné podmienky. Po našom zjazde sa môžeme odviezť do spomínaného lyžiarskeho strediska, ktoré leží medzi Poljanskou a Selskou dolinou. Stari vrh navštevujú priaznivci rekreačného lyžovania, konajú sa na ňom aj rekreačné, štátne a FIS preteky. Pozdĺž nej je 12 km zjazdoviek, z toho 2 km ťažkých, 6 km stredných a 4 km ľahkých. Ale naše batérie sú už zrejme vybité, takže toto zasnežené dobrodružstvo treba odložiť na nasledujúci víkend, rovnako ako sánkovanie na sánkarskej dráhe Mišouh, ktorá sa nachádza asi 6 km od Škofja Loka smerom na Železniki. Trať je dlhá 2500 m a je vhodná pre deti aj dospelých. Denne sa sánkuje cez týždeň počas sviatkov alebo po dohode, ale je možné aj nočné sánkovanie, keďže trate sú osvetlené fakľami a výstražnými svetlami. Na vrchol sánkarskej dráhy sa dá dostať pešo asi za pol hodinu a organizuje sa aj doprava špeciálnymi saňami pre cca 16 osôb. Na konci sánkarskej dráhy sa nachádza aj koliba pre smädných a hladných, čo navyše zabezpečuje, že návštevníci odídu domov s príjemnými spomienkami na tento druh zážitku. Zabočme tiež smerom k domovu a nakoniec sa zastavme v galérii Kašča a krčme na Spodnji trg v Škofja Loka. Kašča je spravidla jednou z najúctyhodnejších pamiatok Škofja Loka, pretože stála v pôvodnej podobe pred zemetrasením v roku 1511 a potom bola na príkaz biskupa Filipa dôkladne zrekonštruovaná. Dnes je v Kaške stála galéria maliara Franca Miheliča a v suteréne dobrá pizzeria a krčma, kde nás privíta milá obsluha a voňavá hostina, ktorou zavŕšime naše biele dobrodružstvo.