Pomyslíme si, že sme ako strom v búrke? Ohýbame, ale nelámeme. Život nás hádže dookola, no zároveň nám ponúka možnosť prispôsobiť sa, vyrásť v niečo mocné. Dávame si však naozaj načas? Prečo očakávame, že rozkvitneme hneď po búrke?
Počkajme si na chvíľu, keď budeme môcť opäť dýchať!
Ponáhľaním sa nič nezíska
Ak sa snažíme zhlboka dýchať, cítime svoju chvíľu. Svet nás núti ponáhľať sa! Teraz to opravte! Teraz buď šťastný! Teraz! Teraz! Teraz!
Ale život nefunguje na povel. Keď sa nad tým zamyslím, kedy sme sa naposledy zbavili brnenia časovej tiesne? Kedy naposledy sme si povedali: "Dobre, dnes už len budem."
Každý dych, každá myšlienka, ktorá sa zdá byť nekonečne pomalá, je v skutočnosti naša obnovovací rytmus. Nepotrebujeme hudbu, nepotrebujeme publikum. Buďme tým, kým sme. Čo si!
Niekedy máme pocit, že sa pozeráme cez zarosené sklo
Netušíme, kam ideme, ale vieme, že musíme ísť ďalej. Urobme krok späť. Prečo si nenájdime chvíľu na vyčistenie tohto okna?
Pamätajme, že rozmazané videnie nie je náš nepriateľ, je to len pripomienka, že si potrebujeme nájsť chvíľku pre seba. Svet nikam nevedie. Dôverujme, že sme na správnej ceste – aj keď všetko vyzerá nejasne.
Trpezlivosť to nie je lenivosť. Je to umenie čakať, kým rastú naše korene.
Skúšali ste niekedy rýchlo prilepiť rozbitý kus keramiky?
Nalepíme ľahko, no rozpadne sa už pri prvom dotyku. Rovnako je to aj u nás. Ak sa tvárime, že sme už „v poriadku“, riskujeme, že nás opäť roztrhne najmenší vietor. Namiesto toho sme to nechali zranenia prirodzene spojiť. Dovoľujeme si byť rozlietaní, nedokončení, asymetrickí.
Nemusíte sa vždy ponáhľať. Niekedy stačí len existovať. Aby sme si pripomenuli, ako ďaleko sme sa dostali.
Zamyslite sa nad tým, ako často ste jemný k ľuďom okolo vás. Povzbuďte ich, aby si našli čas, dajte im vedieť, že je v poriadku byť zraniteľný. Prečo neurobiť to isté pre seba? Čas nie je náš nepriateľ, ale príležitosť. Pozrime sa do zrkadla a povedzme si: "To je v poriadku, ak dnes nebude perfektný deň."
Rast nie sú rýchlostné preteky
Je to jemná kompozícia, ktorú budujeme krok za krokom. Byť trpezlivý sám so sebou nie je luxus – je to kľúč k slobode. Dovoľte si stať sa pánom svojho vlastného rytmu. Namiesto toho, aby sme sa porovnávali s ostatnými alebo sa snažili poraziť čas, sústreďme sa na to, čo je skutočné – na náš pokrok.
