Hlavu hore! Stále ťa čakajú kilometre snov.

Niečo, čo bolo včera úplne pochopiteľné, sa zrazu zrúti. Ciele, ktoré boli blízko, sú rozptýlené. Telo je unavené, srdce ťažké, myšlienky rozptýlené. A ten vnútorný hlas, ktorý vás zvyčajne ženie vpred, je umlčaný.

Vtedy prichádza pokušenie vzdať sa. Prestať.... Ani nevieš, čo máš robiť, pretože to príliš bolí.Ale práve v týchto chvíľach, keď sa zdá, že sa všetko rozpadá, sa vo vás buduje niečo nové. Niečo tiché, pevné, čo si často uvedomíte až neskôr.

Keď už nevidíš zmysel

Nie je hanba, keď ti dochádzajú sily. Nie je hanba mať pocit, že to už nedokážeš. To neznamená, že si slabý – znamená to, že si len človek. Aj zem odpočíva, aby mohla znova porodiť. Aj more ustupuje, aby sa mohlo znova vrátiť.

Keď nevidíš zmysel, nehľadaj ho očami. Nájdi to s citom – tam, kde to bolí, kde bije. Možno budete prekvapení, keď zistíte, že z toho, čo vás teraz bolí, rastie niečo úplne nové.

Nič nie je stratené, pokiaľ dýchaš.

Stále si v sebe nesieš všetko, čím si – bez ohľadu na to, koľko si stratil. Stále môžeš snívať. Môžeš cítiť. Nádej ťa neopustila, len odpočíva. Nič nie je stratené, pokiaľ dýchaš.Každý výdych je dôkazom, že ste tu, a každý nádych je šancou na nový začiatok.

V živote niet trvalého dna, Ale príde moment, keď sa od seba odtlačíte. A potom, aj keď je to ťažké, si uvedomíš – stále som tu. A toto „stále som tu“ je tvojím najväčším dôkazom odvahy.

Keď je svet tichý, srdce je počuť

V najtichších dňoch, keď už neviete, kam ísť, sa dejú najväčšie zmeny. Keď je svet tichý, srdce je počuť – ten skutočný, nie zranený, nie vystrašený. Ten, ktorý nemeria hodnotu v úspechoch, ale vo vytrvalosti. Ten, ktorý vie, že po každej tme príde svetlo.

Niekedy ťa život zastaví nie preto, aby ťa potrestal, ale aby... presmerovať vásMožno si nezablúdil, možno si sa len otočil smerom, ktorý ti ukáže niečo, čo si ešte nemohol vidieť.

Každý koniec je začiatkom v prestrojení

Koniec nie je nepriateľ. Koniec je miesto, kde sa niečo zastaví, aby mohlo ožiť niečo iné. Posledný list na strome neznamená koniec života, ale prísľub novej jari. Aj ty máš svoju jar – od zimy ju delí len čas. A keď príde, pochopíš, prečo si musel čakať. Pretože niektoré rastliny si vyžadujú ticho, tmu a trpezlivosť.

Neporovnávajte svoj čas s časom iných.

Tvoj čas nepatrí im. Tvoja cesta nepatrí im. Nemeraj sa rýchlosťou niekoho iného. Možno si musel trochu dlhšie stáť, aby si sa naučil vidieť krásu v tichu. Možno si musel niečo stratiť, aby si sa znova našiel.

Vo svete, ktorý od nás neustále očakáva pohyb, je odvážne odvážiť sa zastaviť. Sadnúť si, nadýchnuť sa a priznať si: „Potrebujem chvíľku.“ A v tej chvíli ste k sebe bližšie ako kedykoľvek predtým.

Nevzdávaj sa.

Nevzdávaj sa, aj keď sa zdá, že si posledný na ceste. Nevzdávaj sa, aj keď sa zdá, že to nezvládneš. Nevzdávaj sa, pretože život sa nemeria tým, koľkokrát spadneš, ale tým, koľkokrát vstaneš. Čo ťa dnes bolí, bude zajtra tvojou silou.

Čo sa ti dnes zdá príliš ťažké, raz bude tvojím príbehom, ktorým inšpiruješ niekoho iného. Stále máš pred sebou toľko – toľko dní, ktoré budú voňať novým začiatkom, toľko ľudí, ktorí sa na teba budú pozerať s pochopením, toľko... chvíle, ktoré zahoja to, čo teraz bolí.

Nevzdávaj sa. Aj keď dnes nevidíš cestu, neznamená, že neexistuje. Keď sa obzriete späť v čase, uvidíte, že toto všetko – každý pád, každý plač, každá pochybnosť – bola len prípravou na niečo väčšie.

A potom pochopíš, že si nestrácal čas. Len si rástol.