V Celje Art Gallery sa prezentuje Goran Medjugorac, umelec, ktorý odolal všeobecnému trendu „všetko ide“ a venoval sa výskumu klasickej maľby. Prvýkrát v Slovinsku séria tapiet, ktorá problematizuje oddanosť neprijateľnosti stravovacích návykov. Počas magisterského štúdia umeleckej produkcie a výskumu...
Umelecký salón Celje predstavuje Gorana Međugorca, umelca, ktorý sa vzoprel všeobecnému trendu „všetko je povolené“ a venoval sa skúmaniu klasickej maľby. V Slovinsku bude po prvýkrát vystavená séria tapiet, ktorá problematizuje oddanosť neprijateľnosti stravovacích návykov.
Počas magisterského štúdia umeleckej tvorby a výskumu v umení na Akadémii výtvarných umení v Barcelone (2011) zaujal Goran Međugorac postoj, že „nie všetko môže pokračovať“, a preto sa venoval výskumu klasickej maľby. Kombinoval akt a zátišie a modely pre svoje obrazy nachádzal v mäsiarstve. Zvieratá bez tela zavesené na tyčiach personifikoval s menami v snahe priblížiť ich emocionálne divákovi a skrýval ich za kvetinovými vzormi dekoratívnych nástenných malieb. Maliar verí, že my ľudia sme závislí na dominancii, ale zároveň milujeme obeť svojej dominancie. Zvieratá bez tela, stiahnutá z kože a spracovaná je vzrušujúca, intímna, erotická a je obrazom hojnosti. Umelecká fascinácia beztelesnými zvieratami pramení z tradície severského baroka, kde sa umelci okrem obrazov hojnosti v loveckých zátišiach (Frans Snyders, Špajza 1620, Jan Weenix II., Lovecké zátišie, 1706) zaujímali aj o umelecké problémy štúdia surového mäsa (Rembrant van Rijn, Stiahnutý vôl, 1655). Vo svojej nehybnosti je stiahnuté zviera vhodným modelom pre precízne štúdium anatómie a vizuálnych efektov a kameňom maliarskeho majstrovstva. Na druhej strane má motív silný interpretačný potenciál, ktorý sa mení v závislosti od času a prevedenia. Pre Francisca de Goyu je Mäsiarsky pult (1812) obrazom pominuteľnosti. V prípade Chaima Soutina a Stiahnutého vôla (1925) ide o rozkladajúcu sa zdochlinu, obraz zúfalstva a straty. Francis Bacon kritizuje katolícku cirkev obrazom Figúra s mŕtvolou (1954). Joseph Beuys vo svojom predstavení Ako vysvetliť umenie mŕtvemu králikovi (1965) nastoľuje otázky o tradícii nemeckého umenia, ktorá vychádza z majstrovského diela Albrechta Dürera Mladý králik (1502)...
Goran Međugorac pri riešení spomínanej témy problematizuje odcudzenie modernej mestskej spoločnosti od prírody a jej oddanosť pohodliu. Vo svojich dielach vždy čerpá zo svojich rozmanitých a najpriamejších životných skúseností. Tentoraz ho ako obyvateľa metropoly, kde sa život odohráva prevažne v uzavretých priestoroch (domy, kancelárie, nákupné a zábavné centrá, kluby, autá, vlaky), zaujíma vzťah metropolitného človeka k prírode. Moderný človek nemusí opustiť svoj domov, pretože infraštruktúra mu umožňuje riadiť si vlastný život prostredníctvom moderných komunikačných spojení. Dejiny človeka sú dejinami túžby po pohodlí. A pretože kontakt s divokou prírodou môže byť nekontrolovateľný, nepohodlný a hrozivý, dominujeme jej, prispôsobujeme si ju pohodlne a snažíme sa ju znovu vytvoriť ako ešte „prirodzenejšiu“ a „autentickejšiu“. Virtuálne krajiny Makové pole a Planina (2011) Međugorac konštruuje pomocou špirál a matematických sekvencií. Barokoví architekti, prispôsobení potrebám človeka a s myšlienkou ovládanej prírody, s matematickou presnosťou plánovali a budovali umelé parky a paláce, určené výlučne pre pohodlie a prestíž vtedajšej privilegovanej spoločenskej triedy, ktorá bola odcudzená vo svojom znovuvytvorenom raji a chránená pred všetkým, čo by mohlo narušiť idylu. Paralely s barokom v dielach Gorana Međugorca nie sú náhodné. Sú len dôsledkom trendu modernej mestskej spoločnosti – stať sa dokonalými bytosťami pohodlia. (Jani Pirnat, kurátor).
O umelcovi: http://www.goranmedjugorac.com
Voľný vstup!
Otvorenie:
Štvrtok, 15. septembra o 20:00.
OTVORENÉ:
Ut – Pia 11:00 – 18:00
So 10:00 – 12:00
Ne 14:00 – 18:00
Pondelok zatvorené
Viac info:
Jani Pirnat, kurátor,
telefón: 03 42 65 162, mobil: 041 922 782, e-mail: jani.pirnat@celje.si
