Konanie, pichanie do životov druhých a závistivé rozprávanie, málokedy to chápete ako niečo iné, než aké to v skutočnosti je – a v tomto prípade podľa psychológie a psychoanalytickej terapie ide o obranný mechanizmus projekcie: keď nie ako niečo o sebe, premietate to a pripisujete to iným ľuďom.
Keď hovoríte o druhých, skutočne hovoríte o SEBE:
Jedného dňa sedel starý farmár na verande svojho skromného domu, aby si na chvíľu užil slnko a ľahký vánok. Okolo jeho domu sa vinul chodník vedúci do ďalšej dediny. Kým sa starec kochal pohľadom na západ slnka, okolo jeho domu prešiel po cestičke muž. „Aký lenivý človek. Nič to nerobí. Všetko, čo robí, je, že sedí na svojej verande a len si užíva,“ pomyslel si.
O niekoľko minút neskôr kráčal po ceste ďalší cestovateľ. To posledné mi prišlo na um: „Ten muž na verande vyzerá ako Don Juan. Pravdepodobne tam sedí s úmyslom prenasledovať nič netušiace dievčatá.“
Nakoniec cez verandu prechádza tretí cestujúci. Videl muža v úplne inom svetle: "Tento muž si zaslúži odpočinok." Celý život tvrdo pracoval a teraz má plné právo, dokonca povinnosť užívať si malé radosti prírody.“
Príbeh karikatúrnym spôsobom ilustruje situácie, ktoré sa vyskytujú v živote človeka prebieha na dennej báze. V príbehu muži nepoznali farmára sediaceho na verande; mali o ňom obmedzené množstvo informácií a zvyšok doplnili vlastnými projekciami, ktoré mohli ďaleko od pravdy, aj keď o nich boli presvedčení. A často len to AJ VY!
Zamyslite sa nad tým, koľkokrát sa vám už stalo, že svoj vlastný obsah, očakávania, nevyriešené problémy, strachy... premietate do ľudí, ktorých nepoznáte, ale aj tých, ktorí sú vám blízki. Takéto myšlienky a projekcie sú možné upozorniť už len zmierením sa s tým, že o iných ľuďoch NEVIETE VŠETKO a že jediný skutočný spôsob, ako uspokojiť túto neistotu, je uľahčiť im to dávate im priestor, aby SAMI SAMI HOVORILI.
UROBÍTE SI SEBE A ĽUĎOM V OKOLÍ LÁSKU!
