Výstava, na ktorej si umelec kladie otázku, aký zmysel má budovanie kariéry umelca a hľadanie stratégií na ceste k úspechu Jure Cvitan, umelec mladšej generácie z Celje, sa prezentuje výstavou s názvom „Dobyvateľ. zbytočné“ v Galérii umenia v Celje. "Ak štýlovo...
Výstava, na ktorej sa umelec pýta, aké je využitie pri budovaní kariéry umelca a hľadaní stratégií na ceste k úspechu.
Jure Cvitan, výtvarník mladšej generácie z Celje, sa prezentuje v Celjskom umeleckom salóne výstavou s názvom „Dobyvateľ zbytočností“.
„Ak v štýle pouličných kazateľov rúhavo zmeníme Descartovu myšlienku o hľadaní pravdy (Principy of Philosophy, 1644), dovolíme si napísať: „Kto je skutočne hľadačom pravdy o sebe a svojej ceste, musí pri aspoň raz v živote pochybuje, tak hlboko, ako je to možné, o sebe a o svojom konaní."
Komu a čomu prospieva, sa mladý celjský maliar Jure Cvitan zamýšľa aj nad úlohou súčasného umenia a postavením vlastnej tvorby v ňom. Keď hľadá spôsoby sebarealizácie, stavia sa do role dobyvateľa zbytočného, dobyvateľa pre seba. Cvitanova pochybnosť nie je len sebareflexia, ale aj konflikt so sebou samým. Návštevníci sa ocitnú v bunkri, uprostred krížovej paľby zúrivosti a nátlaku. Na jednej strane bunkra sa vykresľoval ako uctievač zbraní a násilia, pripravený na drastické činy, ako „spúšťač z frontu“, ktorý je pripravený zlikvidovať kohokoľvek, kto mu stojí v ceste za sebarealizáciou, a na Na druhej strane sa prezentuje ako vymyslený spoločník umeleckého sveta, s núteným cynickým úsmevom pokĺznutý na ceste k úspechu. Tyran strieľa tyrana. Jure Cvitan sa umelecky opieral o počítačové hry z pohľadu prvej osoby. Hranie počítačových hier môže byť vzrušujúce a vzrušenie je pocit, ktorý umelec hľadá aj v efekte maľby. Obrázky vyzerajú, ako keby boli bombardované paintballovým kanónom guľkami rôznych fluorescenčných farieb. Kontrastom k abstraktným farbám pozadia sú graficky ploché obrázky v popredí, ktoré spolu tvoria priestorovú kulisu. Plátna sú navyše osvetlené UV svetlom, ktoré umocňuje dojem farby a vytvára ďalšie 3D efekty. Okrem Jura Cvitana experimentujú so svetelnými technikami v maľbe aj Mark Požlep a Jaša. Všetky využívajú aj stratégiu agresívneho exhibicionizmu a antiestetických banalít a divákovi nedávajú inú možnosť, ako sa s nimi priamo konfrontovať; a v tom je ich príležitosť. David Myers pre konferenciu Estetika hry (2005) napísal: „Antiestetika je estetika samotnej formy. Skrátka, tak ako počítačová hra, aj antiestetika je viazaná sama na seba.“ Ak skombinujeme všetky tri zložky tvorby Jureta Cvitana, klonovanie seba samého, použitie „streľby“ z prvej osoby a antiestetické prvky, ide o súčet všetkého ega umelcov a v druhom pláne iróniu ich vlastnú pozíciu. Úprimne sa nám odhaľuje, keď sa vkladá do modelu strelnice tejto „Shooting gallery game“, ktorú preniesol z typu internetovej hry do aktuálnej galérie Art Gallery, kde sa natáča. Ide o schizofrenické zúčtovanie čudáka, ktorý podobne ako vo filme Klub bitkárov (Fight Club, 1999) bojuje sám so sebou. Čo od toho môžeme očakávať? Psy štekajú, vypijeme spolu pohár vína a karavána ide ďalej. Stále narastajúca necitlivosť oslovovaných zoči-voči záplave „projektov“ si vyžaduje stále razantnejšie konanie toho, kto oslovuje. Vernisáž je 1. apríla (20:00), teda 1. apríla. Trúfaš si?'
(Jani Pirnat, kurátor)
Voľný vstup.
K videniu do 8. mája 2011.
Viac info:
Jani Pirnat, kurátor, tel.: 03 42 65 156, e-mail: jani.pirnat @celje.si
www.celeia.info
