V newyorskom metre môže byť síce živo ako v mravenisku, no zároveň je aj silovo odcudzeným miestom, keďže v ňom vládnu antisociálne pudy, ktoré človek prezradí slúchadlami, mobilom, tabletom a pod. a ktorej sa prefíkane vyhýba ako líščej interakcii. Čo sa však stane, keď niekto 'poruší', keď poruší nepísané pravidlo mlčania resp ešte horšie, nedotknuteľnosť? Toto objavili George Ferrandi a Angela Gillands.
In nastala je serija fotografij »It felt like I knew you…« (»Zdelo se je, kot da te poznam…«), ki se te dotaknejo, tako, kot se je glava George dotikala ramen neznancev. Za projekt se je ta ameriška umetnica na podzemno odpravila v večernih urah, ko so bili vlaki nabito polni. V prvi fazi je preštudirala prostora med njo in sosedom, ga nato mentalno ter čustveno preoblikovala, s tem počasi začela rušiti ‘berlinski zid’, ki je potekal med njima, na ruševine pa pred zadnjim dejanjem položila mehko prijateljsko ‘blazino’. Ko je prostor mentalno kot fizično pregnala proč in je tujca umsko preobrazila v priateľ, je le še ‘odložila’ svojo glavo na tujčevo ramo. In zgodbe, ki so se rodile- nasprotno od pričakovanja- so daleč od doseganja stopnje absurdnosti »Tujca« Alberta Camusa. Pogrejejo srce in povrnejo vero v človeka.
Slike zbrane v galeriji so posnete z iPhonom in prikazujejo več stopenj iste interakcije:
Čítaj viac: Výstava fotografií: Pozostatky mesta, vystavené v Tivoli
