Móda

Ku koncu štúdia som napriek mojej nekonečnej láske k dizajnu vážne uvažovala, či vôbec chcem byť návrhárkou, pretože spôsob fungovania módneho priemyslu mi nie je vôbec blízky. Niečo ma nútilo vytrvať, hľadať rôzne spôsoby, ako robiť veci a informovať ľudí o tom všetkom. Chcem vytvárať sociálne zodpovedné, lokálne a udržateľné oblečenie. Nechcem sa definovať ročným obdobím, účelom či cieľovou skupinou oblečenia. Pri tvorbe kolekcií vždy vychádzam od seba a od svojho osobného života.

Za minulého stavu mala doma šijací stroj takmer každá gazdinka, ak nie viac. Mamy nám vyrábali oblečenie, deky, vianočné obrusy, kárované kuchynské závesy a my sme ako malé deti pozorne sledovali každý ich pohyb, keď sedeli pri šijacích strojoch. Aspoň raz do týždňa mal jeden z členov rodiny na sebe niečo nové a závideniahodné od suseda. Fascinácia z toho, že si jednotlivec dokáže vytvoriť kúsok funkčného oblečenia, zostala dodnes. Samozrejme, v prvom rade sme si všetci vyskúšali navrhovanie oblečenia pre barbíny.

Odraščal sem v kreativnem okolju, kjer sta krojača tako oče kot dedek. Zaključil sem dodiplomski študij oblikovanja tekstilij in oblačil na Naravoslovnotehniški fakulteti. V svojem pristopu pri oblikovanju rad prepletam tradicijo s sodobno tehnologijo. Laserski izrez, drzne forme in preplet različnih materialov mi niso tuji. Svoja dela sem predstavljal že na številnih razstavah doma in v tujini in zanje prejel priznanje za posebne dosežke Univerze v Ljubljani. S septembrom 2016 začenjam študij ženske mode na Royal College of Art v Londonu, kamor sem bil sprejet na magistrski študij.