Keď trpí naša duša: najčastejšie psychické problémy, ktoré sú charakteristické pre určité vekové obdobia

Niektorí z nich duševné problémy sú typické skôr pre jednotlivé vekové obdobia resp vyjadrovať ako v iných. V priebehu života sa psychické tlaky menia a sú ovplyvnené množstvom faktorov.

Batoľatá, deti: úzkosť - strach

Detstvo je venované spoznávaniu tohto sveta a naši najmenší sa v tomto svete učia orientovať už v ranom veku. To je často všetko, len nie jednoduché. Odlúčenie od rodičov, strach detí a hanblivosť môžu deťom spôsobiť veľké trápenie. To všetko môže viesť k tomu, že sa začnú vyhýbať faktorom, ktoré im spôsobujú stres. Či už je to škola alebo psy.

Tínedžeri (vo veku 11 až 17 rokov): úzkosť – sociálna úzkosť

Mozog pokračuje vo vývoji až do veku 25 rokov, čo znamená, že ani tínedžeri nie sú schopní úplne ovládať svoje emócie a reakcie. Vrátane úzkosti. Niektorí dospievajúci môžu tiež vykazovať známky sociálnej úzkosti, ktorá spôsobuje, že sa vyhýbajú určitým sociálnym situáciám. V tínedžerskom veku sme si istí, že všetka pozornosť je na nás a pomyselné tlaky a hormonálna aktivita môžu ovplyvniť aj osobné útrapy.

Vyrastanie (vo veku 18 až 25 rokov): úzkosť, schizofrénia

Vyvíjajúci sa mozog mladého človeka môže byť oveľa citlivejší na životný stres a problémy s duševným zdravím, ktoré všetko môže zhoršiť zneužívanie drog. Po skončení štúdia si mnohí hľadajú prvé zamestnanie, ktoré je na začiatku často stresujúce, pretože ešte nevieme urobiť jasnú deliacu čiaru a nájsť si čas pre seba. V tomto období sa objavujú niektoré vážnejšie psychické poruchy ako bipolárna porucha resp schizofrénie.

Dospelí (vo veku 25 až 40 rokov): úzkosť, depresia, popôrodná depresia

Počas týchto rokov môže byť depresia bežnejšia ako úzkosť. Úzkosť je často spojená s premýšľaním o budúcnosti – „čo keby“, zatiaľ čo depresia má na druhej strane korene v minulosti. Navyše mnohé stresové faktory ako rozvod, strata zamestnania a pod. môžu v tomto období zhoršiť duševné zdravie. Čerstvé mamičky však čelia aj riziku popôrodnej depresie, ktorá sa rozvinie približne u každej siedmej matky.

Dospelí (40 až 50 rokov): depresia, samovražda

Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb majú dospelí vo veku 40 až 59 rokov (najmä ženy) najvyššiu mieru depresie. Táto veková skupina má aj najvyššiu mieru samovrážd. Traumatické udalosti, ako sú nehody a rozvody, môžu vyvolať pocity depresie a ľudia v tejto vekovej skupine sa často obávajú o svojich rodičov, ako aj o svoje deti.

Dospelí (nad 60 rokov): depresia, zneužívanie návykových látok

Vo veku 60 rokov sa už veľa ľudí stretáva so stratou manželského partnera, s ktorým strávili väčšinu svojho života. Takéto tragické udalosti v ľuďoch často spúšťajú depresívne pocity, čo vedie k psychickým problémom. V tomto období sa začínajú častejšie objavovať príznaky niektorých chronických ochorení, ktoré môžu psychické zdravie jedinca len zhoršiť. S pribúdajúcim vekom sa mnohí uchyľujú aj k nadmernému požívaniu alkoholu, no ich telo ho už neznáša tak dobre ako kedysi.

Tretie vekové obdobie, po 70. roku života: depresia, demencia

Lekárom môže chýbať depresia u starších ľudí, pretože príznaky – strata chuti do jedla, problémy so spánkom, nízka energia – môžu pripomínať iné fyzické problémy a choroby. S pribúdajúcim vekom sa ľudia často sociálne izolujú a s pribúdajúcimi rokmi sa stretávame aj so zdravotnými problémami. Existuje aj súvislosť medzi depresiou a demenciou, keďže u starších ľudí s depresiou je väčšia pravdepodobnosť, že budú diagnostikovaní demenciou. Nie je jasné, či je demencia dôsledkom depresie resp je depresia výsledkom diagnózy demencie.