Môžete sa cítiť slabý. Že si príliš emotívny. Príliš citlivé. Príliš emocionálne zranený na to, aby som bol niekedy skutočne celistvý. Možno vás svet presvedčil, že sila vyzerá inak – ako vytrvalosť, ako úplná istota, ako niekto, kto o sebe nikdy nepochybuje.
Ale čo ak je pravda opačná? Čo ak sila spočíva práve v pochybovaní, no aj tak pokračuje?
Možno si si myslel, že musíš byť niekto iný, aby si bol silný. Ktoré musíte nosiť maska, správať sa, akoby ťa nič nebolelo, akoby ťa nič nebolelo.
To nie je sila. Toto je prežitie. Ste tu, aby ste žili, nielen prežívali.
Moc nie sú veľké slová – sú to činy, ktoré sa dejú, keď sa nikto nepozerá.
Keď sa ráno zobudíte a cítite prázdnotu ležiacu na hrudi ako kameň, no napriek tomu sa rozhodnete vstať. Keď ste unavení z toho, že znova a znova prehrávate, no aj tak to skúšate znova. Keď si poviete, že už to nedokážete, ale aj tak urobíte ďalší krok.
Sila spočíva v nociach, keď ťa nikto nevidí, ale ty držíš pohromade tie posledné kúsky seba, ktoré život ešte nerozdrvil.
V slzách sa utieraš, pretože ich nemá kto zotrieť za teba.
Keď stojíte pred zrkadlom, existuje sila., pozriete sa na svoju únavu, na svoje jazvy, na svoje oči, ktoré videli príliš veľa a poviete si: „To som ja. A stačí mi."
Svet vás o tom presvedčil musíš byť iný. Že musíte byť tichší. Menej emocionálne. Menej intenzívne. Že musíte prijať menej, ako si zaslúžite, pretože takto to má byť jednoduchšie.
Ale pravdou je, že sila nie je v prispôsobovaní sa.
Je to o odvahe byť presne tým, kým ste, aj keď svet nie vždy vie, ako milovať takých, ako ste vy.
To je kedy keď si prestaneš pýtať omrvinky a začnete požadovať celok. Keď prestanete dokazovať svoju hodnotu tým, ktorí to nevidia. Keď prestanete čakať na povolenie postaviť sa za seba.
Ide o to, aby ste sa nehanbili za svoje jazvy.
Že ich neschováte, akoby to bolo niečo, čo by ste mali vymazať. Sila spočíva v tom, že nedovolíte, aby vás definovali vaše chyby. Dovoliť si snívať o niečom lepšom, aj keď nevieš, ako sa tam dostaneš.
Koľkokrát ste uverili, že nestačíte, pretože ste boli zranení? Koľkokrát ste si priali, aby ste boli viac ako tí, ktorí nikdy neprejavujú bolesť?
Skutočná sila nie je v tom, že nikdy nespadneš, ale v tom, že sa nikdy nevzdávaš.
Jedného dňa sa zobudíš a uvedomíš si, že sa už nebojíš. Že už nedovolíš, aby ťa minulosť držala vo svojich reťaziach. Možno ten deň ešte nie je dnes. Možno stále nosíte svoje bitky, akoby to bola jediná vec, ktorú ste kedy poznali.
Ale verte mi – jedného dňa si uvedomíte, že sila nikdy nebola niekde vonku. Nikdy nebola v očiach iných. Nikdy jej nešlo o súhlas ostatných. Vždy bola vo vás. Čakala, že ju spoznáte.
Sila je v tvojom mene
Už nečakaj. Prestaňte hľadať potvrdenie, že ste dosť. Nedovoľte nikomu, aby vám hovoril, čo to znamená byť silný. Sila nie je dokonalosť. Nejde o to nikdy nespadnúť, ale vždy vstať.
Tvoja tvár, tvoje meno má silu. Nie je to niečo, čo musíte nájsť. Je to niečo, čím si. Vždy si bol.
