Damir Raković so svojou nezávislou módnou prehliadkou bude koncom tohto mesiaca hosťom Záhrebského týždňa módy, ktorý je špeciálnou výzvou pre každého návrhára. Cesta sem nebola pre vyštudovanú kostýmovú výtvarníčku, koncepčnú a kreatívnu manažérku Atelje Ponorelli a konceptuálnu módnu návrhárku jednoduchá. Tŕne, ktoré sú na tejto ceste...
Damir Raković so svojou nezávislou módnou prehliadkou bude koncom tohto mesiaca hosťom Záhrebského týždňa módy, ktorý je špeciálnou výzvou pre každého návrhára. Cesta sem nebola pre vyštudovanú kostýmovú výtvarníčku, koncepčnú a kreatívnu manažérku Atelje Ponorelli a konceptuálnu módnu návrhárku jednoduchá. Trnje, ktorého cestou stretol, umelecky zapojil do vznikajúcej kolekcie a svoj príbeh tak osobitým spôsobom doplnil.
Na rozdiel od väčšiny dizajnérov, ktorí študujú na NTF, ste práve absolvovali Profokus School v Záhrebe. Čo presvedčilo slovinského dizajnéra študovať za hranicami?
Začalo to už na strednej škole. Moji rodičia nechápali, čo chcem robiť, neschvaľovali mi to, a preto som sa bez ich vedomia prihlásil na strednú školu dizajnu. Mysleli si, že chodím na zubnú školu, kým neprišla prvá pošta z dizajnérskej školy. Tak som sa zapísal do školy v Záhrebe. S poplatkom za školu som tiež bojoval férovo, keďže moji rodičia nechceli ničím prispievať. Okrem toho sa tu kostýmové výtvarníctvo nedá študovať, musíte ísť do Viedne alebo Záhrebu, a keďže ten je bližšie a má dobrý program, prihlásila som sa tam.
Svoju jesennú a zimnú kolekciu predstavíte nezávislou módnou prehliadkou na týždni módy v Záhrebe, ktorý sa uskutoční od 19. do 21. mája. Ako sa mladý slovinský dizajnér dostane k takej skvelej príležitosti?
Po dlhoročnom úsilí pracuje zadarmo a pre všetkých. Profokus dobre spolupracuje s akciami, ktorých v Chorvátsku nie je málo a prvú príležitosť som dostal pred štyrmi rokmi. Môj talent spoznali v škole, dokonca som zistila, že som ich najlepšia žiačka, takže pre mňa urobili veľa, najmä riaditeľka školy Branka Vučetić Atletić. Všetko ostatné je vlastná iniciatíva. Všetko si musíte pripraviť sami, nikto vám len tak neponúkol príležitosť. Tiež sa organizujete, pripravujete všetok materiál a ak sa im páčite, ste in, ak nie, nie ste.
Ste jedným z tých dizajnérov, ktorí nečerpajú inšpiráciu z konvenčných tém ako 50. roky alebo námornícka téma, ale tvoria koncepčne. Aký je príbeh tejto kolekcie?
Hlavnou témou je tŕňová cesta a hlavnou inšpiráciou je každý život, kde vznikajú problémy. Každý príbeh je iný, no problémy sú podobné. Ťažisko je v mojom príbehu, v mojich problémoch, ktoré som uviazol v tŕňoch. Kolekcia pozostáva z niekoľkých obrázkov, ktoré menia tvar symbolu. To sa na tele objavuje v najmenej očakávaných formách, rovnako ako prekvapujú aj problémy. Tŕň sa transformuje do geometrických tvarov, nasleduje katarzia a osvietenie. V tomto koncepte sa môže nájsť každý. Kolekcia nie je určená pre konkrétnu klientelu, ale jednoducho pre ľudí.
Ku kolekcii ste nafotili aj sériu módnych fotografií s fotografkou Anou Gregorič. Ako sa vám podarilo zachytiť vašu víziu na fotografický papier?
Pri módnej fotografii je najdôležitejšie, aby boli účastníci navzájom synchronizovaní. Medzi módou a bežnou fotografiou je extrémne tenká hranica. Účastníci musia mať umelecký nádych, to nie je vízia len jedného človeka, ale celého tímu. Všetky články sú rovnako dôležité. Obzvlášť hrdá som na vizážistku Sandru Pranjič, ktorá vytvorila úchvatný obraz. Vždy nechám každého robiť svoju prácu. Samozrejme, dám pokyny a potom nechám projekt unášať. Ak má každý účastník to, čo hľadám, vec sa podarí, ak nie, je to katastrofa.
Ako kostýmová výtvarníčka ste spolupracovali s divadlom Broadway, Miniteatro, Škucom a ďalšími. Koľko voľnosti v dizajne vám takéto projekty nechávajú?
Perfektné. Držíte sa témy a predstavenia, tvary diktuje kostým a samotní herci. Dôležité je, kto má na sebe kostým, koľko je hercov, treba brať ohľad na pohyb, vystihnúť tému. Aby bol kostým dobrý, musíte byť tak trochu sociológ a psychológ, musíte v jednej vete rozoznať celú postavu. V rámci toho je však úplná sloboda.
Na módnu prehliadku v rámci Záhrebského veľtrhu ste vytvorili nezvyčajnú kreáciu v podobe torty s prekvapením. Kedy sa módne návrhárstvo mení na kostýmové?
Veľmi zriedkavo, pokiaľ nie je téma staršia ako sto rokov a kostým môžete vždy zakomponovať do módneho návrhárstva. Historické fakty nezmeníte, kostým je kostým a menil sa veľmi pomaly, každých 50 alebo aj sto rokov. Po revolúcii sa však móda začala rapídne meniť, každých desať rokov a všetko je inak. Ak idete do rekonštrukcie, teda do kostýmu, nemôžete zaradiť trendové veci, ale ak je to naopak, je to špeciálna výzva, pretože od módy sa očakáva, že bude estetická a funkčná. Kostým však nie je funkčný.
Ste nápadom a kreatívnym lídrom spoločnosti Atelje Ponorelli, ktorá je skôr umeleckou galériou než módnym butikom. Ide teda skôr o umenie ako o módne trendy?
určite. V Atelje sa zameriavame na predchádzanie trendom, snažíme sa, aby oblečenie vydržalo navždy a nie len jednu sezónu. Vždy chcem spájať umenie s módou alebo nejakým iným svetom, to je moje poslanie. Čoraz viac ľudí po ňom túži, masová čínska výroba sa pomaly vyraďuje, my túžime po individualizácii. Už pri otvorení Ateliéru sme chceli ľuďom pripomenúť, že vykorisťovanie pracovnej sily nikam nevedie. Dosiahli sme vrchol, kde musí nastať zlom. Na začiatku som mal o módnom svete ilúziu, že je to umenie. Nie je to umenie, móda je biznis. Ja však trvám na tom a pridávam umeleckú hodnotu do úžitkového oblečenia a doplnkov.
