Primož Oberžan pochádza z Laška, no stal sa z neho zarytý Šiškar z Ľubľany. Tridsaťsedemročný mladík už dve desaťročia skúma zvukové a rytmické princípy trochu netradičnejším spôsobom. Vyskúšal si tvrdú hudbu až po industrial. Založil skupinu The Machine, ktorej lídrom je už ...
Primož Oberžan pochádza z Laška, ale stal sa skalným Šiškarom z Ľubľany. Tridsaťsedemročný umelec už dve desaťročia skúma zvukové a rytmické zákony trochu nekonvenčnejším spôsobom. Vyskúšal si hardcore hudbu až po industrial. Založil kapelu The Stroj, ktorej lídrom je už mnoho rokov. Chcel vytvoriť synergiu fyzickej sily bubnovania a srdca. Hudbu tvorí zo zvukov, v ktorých mnohí vidia hluk, zatiaľ čo on vidí krásu rytmu v celej jeho prvotnej podstate.
Ako by si laikovi vysvetlil, čo je to industriálna hudba?
Industrial je ustálený termín pre avantgardnú alebo alternatívnu hudbu, ktorá vznikla v 80. rokoch 20. storočia. Tento žáner čerpal z tradície punku a jeho deštruktívneho prvku, pričom zároveň koketoval so začleňovaním zvukov z mestského a industriálneho prostredia do inštrumentácie. Veľká časť inšpirácie pre industriálnu hudbu pochádzala z futurizmu, ktorý sa objavil začiatkom 20. rokov 20. storočia. Počiatočné koncepty pre tento druh hudby vznikli v tom čase, ale technologicky ešte nebol dostatočne zrelý na to, aby sa táto hudba mohla naplno rozvinúť. Industriálna hudba dosiahla svoj vrchol až päťdesiat až šesťdesiat rokov po svojom koncepčnom vzniku.
Pre mnohých ľudí je vaša hudba hlukom. Čo by ste takýmto ľuďom odkázali?
Čiastočne s tým súhlasím. Svoju tvorbu vnímam ako poetickú artikuláciu hluku. Základom, z ktorého vždy vychádzam, sú nehudobné zvuky. Väčšina ľudí sa v dnešnej dobe sústreďuje v centrách miest, kde sme hlukom obklopení každý deň. Sám bývam hneď vedľa Celovskej cesty, ktorá je významným generátorom mestského hluku. Hluk sa tak stal prirodzeným zvukovým stavom sveta. Moja hudba je kreatívnou reakciou na hluk. Ticho je dnes skôr výnimkou a stáva sa veľmi špeciálnym zážitkom. Verím, že každý, kto sa nenaučí tancovať na hluk, sa z hluku zblázni.
Ako vzniká hudba z hluku?
Veľmi odlišné, ale vždy podľa rovnakého princípu: Neviem, čo hľadám, ale viem, že to nájdem! Dôverujem svojej intuícii a vždy pozorne sledujem všetko okolo seba, očami aj ušami. Niekedy začnem s nezvyčajným predmetom, ktorý vidím, a rozviniem ho do nástroja. Potom sa ho naučím používať a rozviniem nejaké hudobné frázy, ktoré tento nástroj dokáže vyprodukovať. Tie potom použijem vo svojej tvorbe. Snažím sa zvuk nového nástroja zmysluplným a rytmickým spôsobom vložiť do hudobného príbehu, ktorý chcem vyrozprávať. Niekedy ma inšpiruje nahrávka z terénu (kvapky dažďa padajúce na odkvap, zatváranie smetného koša,...), ktorú spracujem zvukovo. To sa stáva „slovom“ môjho hudobného jazyka. Takto skladám vety a frázy, ktoré sa následne premieňajú na hudbu, ktorá oslovuje každého vlastným spôsobom.
Pre niektorých odpad, pre iných neoceniteľný nástroj. Ktorý hudobný nástroj vás najviac prekvapil a prečo?
Najvzrušujúcejší je posledný hudobný nástroj, ktorý vyrobíte. Na začiatku to boli bicie nástroje, ktoré sme vyrábali prevažne z odpadových materiálov s cieľom, aby si ľudia uvedomili ich pôvodný účel. Takže sme neodstraňovali výstražné štítky zo sudov atď. Teraz som to posunul o krok ďalej. Zmenil som estetiku nástrojov. Už nejde ani tak o recykláciu, ako skôr o konštruktívnejší, takmer sochársky prístup. Nástrojom dávam vzhľad, ktorý je v súlade s ich účelom, ale stále je viac než zrejmé, že sú vyrobené z nehudobných materiálov. Mojím najnovším výtvorom je efektor. Ide o zvukovú dosku. Na drevenú dosku, vybavenú snímačmi alebo senzormi, ktoré zachytávajú zvuk, som pripevnil celú sériu predmetov, ktoré pomaly miznú z nášho každodenného života, ale v dvadsiatom storočí boli veľmi dôležité, súčasťou každodennej kultúry tej doby. Napríklad je na nej analógový telefón, písací stroj, časť pradiarskeho stroja, pružiny atď. Zvuky týchto predmetov sú nám známe, ale na prvé počutie si ich s predmetom nespájame. Písací stroj môže byť skvelým rytmickým nástrojom, zatiaľ čo telefón môžem použiť ako melodický nástroj atď. V poslednej dobe veľa používam efektor, pretože je veľmi kompatibilný s ostatnými rytmickými štruktúrami a zvukmi, s ktorými pracujem. V našej hudbe, ktorá je veľmi hlasná a silná, som chcel zahrnúť zvuky, ktoré sú svojou povahou dosť tiché v porovnaní s rytmom bubnov. Ak s istotou umiestnime tichšie zvuky vedľa hlasnejšieho rytmu, môžeme hudbe dodať nový rozmer.
Organizujete hudobné workshopy pre starších aj mladších ľudí. Ako ľudia reagujú na tento typ hudobného vzdelávania?
Reakcie sú veľmi odlišné, ale vždy pozitívne. Účastníkov mojich workshopov chcem naučiť chodiť po svete s otvorenými ušami. Verím, že to je prvá podmienka pre pochopenie a užívanie si hudby. Musíme si byť vedomí toho, čo počujeme. Nechcem ľuďom diktovať, čo by mali počuť, chcem jednoducho upriamiť ich pozornosť na všetky zvukové možnosti, ktoré sú okolo nás. Druhá vec, ktorú im chcem predstaviť, je rytmus. Rytmus drží vesmír pohromade a je všade okolo nás. Jeden z najproduktívnejších vstupov do hudobnej tvorby je prostredníctvom rytmu. Afričania, Aziati to vedia už stáročia... My Európania sme sa s týmto druhom rytmickej komplexnosti stretli pomerne neskoro. Vo svojich workshopoch sa snažím spojiť umenie počúvania a rytmické zručnosti.
Ktorý koncert bol pre vás najpamätnejší a prečo?
Pracovali sme na veľmi odlišných projektoch, veľkých aj o niečo menej veľkých, ale každý z nich je svojím spôsobom nezabudnuteľný. Vyzdvihnem niekoľko vystúpení, ktoré považujem za prelomové pre určité tvorivé obdobie. Koncerty v lome Rečica pri Laškeme, kde sme hrali veľké množstvo benzínu a neuveriteľná atmosféra skál v lome, označili určitý segment nášho hudobného vývoja. Koncerty v Železničnom múzeu v Ľubľane tiež zanechali nezmazateľnú stopu vo všetkých ľuďoch, ktorí ich zažili a počuli naživo. Koncert v kine Šiška vlani v decembri obsiahol celý tvorivý proces posledných troch rokov. Nebolo tam ohňa, neboli tam žiadne megalomanské konštrukcie, ale bola tam kymatika. Priama materiálna vizualizácia našej hudby. Veľká projekcia a úplne nový hudobný materiál, ktorý sa mierne líši od predchádzajúceho.
