láska. Toto slovo v sebe nesie toľko významov, pocitov a očakávaní, že samotná myšlienka nás niekedy zavedie do sveta snov a nádejí. Často je prezentovaný ako dokonalý, bezchybný a večný, ako niečo, čo nás naplní pocitom úplnosti. Skutočná láska však nie je dokonalá. A v tom spočíva jej krása.
Láska nie je dokonalá. Často si myslíme, že láska prinesie všetky odpovede a že s ňou dosiahneme stav šťastia, ktorým nič neotrasie.
Ale láska nie je cieľ – je to cesta
Je to cesta dvoch ľudí, ktorí čelia svojim zraneniam, neistotám a chybám a rozhodnú sa napriek tomu cestovať spolu. Každý krok na našej ceste nás učí niečo nové, o našom partnerovi aj o nás samých.
Láska nie je vždy bez prekážok
Niekedy to skúšajú vzdialenosti alebo nepredvídané okolnosti, ktoré bránia dvom ľuďom byť spolu. Ale práve táto vzdialenosť odhaľuje silu lásky, pretože ukazuje, či je puto skutočné a hlboké. Pravá láska nepotrebuje neustálu blízkosť, ale skôr môže prežiť aj týždne či mesiace odlúčenia, keďže ho spája niečo väčšie ako fyzická prítomnosť.
Každý jeden z nás má svoje slabosti, strachy a nezahojené rany z minulosti. Často v láske hľadáme človeka, ktorý nám vynahradí naše slabosti, ktorý nás urobí „celými“. No pravá láska sa neskrýva v dokonalosti, ale v prijatí týchto nedostatkov – našich aj partnerov.
Láska nie je dokonalá, pretože ani my nie sme dokonalí
Keď si začneme uvedomovať, že partner tu nie je na to, aby vyplnil všetky naše prázdne miesta, ale aby bol súčasťou nášho životného príbehu, môžeme sa oslobodiť od nereálnych očakávaní. Prijímame ho takého, aký je a dovoľujeme mu, aby nás prijal v celej našej nedokonalosti.
Tak isto niekedy musíme akceptovať aj nedokonalosť situácie - vzdialenosť, rôzne okolnosti alebo obdobie odlúčenia, ktoré nás učí trpezlivosti a dôvere v lásku, ktorú cítime.
Nedokonalá láska je tiež naučiť sa byť trpezlivý, počúvať a chápať. Niekedy chceme, aby nám partner vždy rozumel, aby vedel čítať naše myšlienky a pocity. No pravdou je, že ani milovaná osoba nemôže vždy vedieť, čo sa skrýva v našom srdci. Preto je kľúčové, aby sme sa naučili vyjadrovať a počúvať.
Súcit je iný názov pre nedokonalú lásku
Keď vidíme milovaného človeka v problémoch, keď ho život vyvedie z rovnováhy, je našou úlohou stáť pri ňom – nie z pocitu povinnosti, ale z pochopenia a súcitu. Nie je dôležité, aby sme boli vždy dokonalé, ale aby sme vedeli prejavovať lásku, aj keď to ideálne nie je.
A aj keď nás vzdialenosť oddeľuje, porozumenie a súcit zostávajú tým, čo udržuje puto nažive. Láska môže byť vyjadrená prostredníctvom listov, hovorov, myšlienok a malých gest, ktoré udržujú spojenie napriek fyzickému oddeleniu.
Môže to znieť zvláštne, ale je to tak nedokonalosť lásky nám umožňuje zažiť hlboké spojenie. Pravá láska rastie vtedy, keď si napriek rozdielnostiam, sporom a nezhodám vždy vyberieme spoločnú cestu. Nedokonalá láska je taká, ktorá vydrží čas, rokmi premenená, no vždy si zachováva jadro: túžbu byť po boku, napriek všetkému.
Aj keď láska narazí na prekážky, ako je vzdialenosť, jej skutočná sila spočíva v tom, že napriek všetkému prežije. Keď dvaja ľudia nájdu spôsob, ako prekonať tieto prekážky, ich puto je čoraz silnejšie. Nedokonalá láska vie, ako odpustiť, tolerovať a prispôsobiť sa, čo je dôkazom jej odolnosti a skutočnej krásy.
Láska nie je dokonalá a práve v tom spočíva jej najväčšia krása
Keď sa zbavíme predstavy dokonalosti, môžeme si začať skutočne vážiť chvíle, ktoré strávime s milovanou osobou – aj tie menej dokonalé. Láska, ktorá umožňuje chyby, nevypovedané slová, chvíle ticha a dokonca aj obdobia odlúčenia, je láskou, ktorá nám dáva slobodu byť tým, kým sme.
Nech nás táto nedokonalosť nevystraší, ale skôr pripomenie pravá láska vyrastá práve z nedokonalostí a výziev, pretože nás to povzbudzuje, aby sme si každý deň vyberali a milovali nanovo svojím vlastným jedinečným, krásnym spôsobom.
