Drahá matka, ďakujem, že si mi dala život s mojím otcom. Ďakujem, že si tu vždy niekde pre mňa. Mama - Milujem ťa na mesiac a späť. A ty samozrejme tiež, ocko.
Myslím, že som sa už skoro zobudil, keď mi jej jemný úsmev zaželal dobré ráno.
Bol to jeden z tých upršaných upršaných dní, kedy si len želáte, aby ste mohli zostať celý deň v posteli.
Dnešné ráno bolo akési iné a zvláštne. Už len svojím zjavom vniesla do polotmavej miestnosti slnko, že som na chvíľu chcel vyskočiť z postele a objať ju.
V tej chvíli sa mi v mysli vynorili obrazy najkrajších príhod z detstva, detských hier, šibalstiev. A ten obraz plačúceho, trochu rozmaznaného dievčatka v maminom náručí.
S ňou som sa naučil milovať a odpúšťať, snívať malé sny, ale aj žiť ten najväčší a najkrajší sen – život. Naučila ma žiť a rásť prostredníctvom hry a smiechu. Dovolila mi schovať sa za mraky, keď som bol nahnevaný alebo frustrovaný, a niekedy to robím dodnes.
Je mojou oporou v ťažkých dňoch. Je to niekto, kto existuje len kvôli mne a rozumie mi úsmevom, pohľadom a tichom, ale predovšetkým srdcom – úprimným a citom.
Svojou nehou mi ukázala skutočnú krásu lásky. Jej slzy ma naučili, ako byť silný, aj keď je to najťažšie. Niekedy som nechápal, keď mi povedala, že existujú aj nesprávne lásky a že si mám dávať pozor na tých, ktorí mi chcú ublížiť. Naučila ma ako byť statočný, ako bojovať, nevzdávať sa a ísť po cestách svojho srdca.
Pamätám si, ako mi povedala, keď som si začal uvedomovať, že život nie je presne taký, aký som si myslel, keď som bol dieťa.
"Ak by sa všetky dvere, na ktoré sme zaklopali, okamžite otvorili, nespoznali by sme hodnotu nádeje, trpezlivosti a túžby."
Tak som sa naučil vážiť si skutočnú hodnotu života a nakoniec som si uvedomil, že nie je dôležité, čo máš, ale koho máš a kto ťa miluje.
Mám najlepšiu mamu na svete! Som vďačný, že ťa mám. Mama, ľúbim ťa!
