Vedci z Northwestern University, University of Chicago a University of Central Florida navrhli vyrobiť lesklé častice z marťanskej pôdy, ktoré by potom boli vypustené do atmosféry Červenej planéty. Tieto častice podobné trblietkam by mohli zvýšiť teplo na Marse a nakoniec urobiť planétu obývateľnou.
Viete si predstaviť Mars ako obrovská disko guľa? No presne to si predstavujú vedci, ktorí by chceli z červenej planéty spraviť prostredie, ktoré by bolo obývateľnejšie. Použitie lesklých častíc vyrobených z marťanskej pôdy by mohlo pomôcť vytvoriť skleníkový efekt, a tým otepľovať povrch Marsu. Vedci z Northwestern University, University of Chicago a University of Central Florida veria, že je to možné, a ich výskumná práca zverejnená 7. augusta 2024 presne popisuje, ako by to fungovalo.
marťanská pôda je bohatá na železo a hliník, čo potvrdili aj misie ako Curiosity NASA. Hoci tieto materiály samy o sebe neudržujú teplo, vedci zistili, že pri správnom inžinierstve a dizajne častíc by mohli vytvoriť prirodzený skleníkový efekt. Tieto lesklé častice v tvare krátkych tyčiniek by mohli byť vypustené do atmosféry, kde by odrážali slnečné svetlo späť na povrch Marsu a zachytávali teplo.
Predchádzajúce pokusy a nové riešenie
Pokusy ohrievať Mars pomocou skleníkových plynov nie sú nové. Návrhy na privedenie zdrojov zo Zeme však boli príliš drahé a nepraktické. Preto je nová myšlienka použiť materiál, ktorý sa už na Marse nachádza, ako je železo a hliník, oveľa rozumnejšia a ekonomickejšia.
Ako funguje glitrový prášok?
Keď vedci vyrobia tieto trblietavé nanorúdy z marťanskej pôdy, vypustia ich cez pozemné fontány na povrch Marsu. Tam budú tieto častice obiehať planétu, odrážať slnečné svetlo a vytvárať prirodzený skleníkový efekt, ktorý by postupne ohrieval Mars. Podľa výpočtov tímu by toto otepľovanie mohlo spôsobiť zvýšenie teploty o viac ako 10 stupňov Celzia, čo je dosť na to, aby bola planéta vhodná pre mikrobiálny život.
Vízia budúcnosti
Planetárny vedec Ramses Ramirez z University of Central Florida hovorí: "Naše výpočty naznačujú, že náhodný rozptyl týchto častíc spôsobí skleníkový efekt dostatočne silný na to, aby zohrial veľké plochy povrchu Marsu." Hoci povaha tejto štúdie je stále teoretická a založená na modelovaní, vedci sa domnievajú, že iní výskumníci a inžinieri by mohli tieto poznatky využiť na uskutočnenie ďalších experimentov a preskúmanie možnosti, že sa Mars stane obývateľným.
Návrh na zahriatie Marsu lesklými nanočasticami je síce ešte v plienkach, no otvára dvere mnohým možnostiam budúceho výskumu. Ak bude tento prístup úspešný, Mars by sa jedného dňa mohol stať druhým domovom ľudstva, čo by bol obrovský krok v histórii ľudského druhu. Kým čakáme na výsledky ďalšieho výskumu, môžeme snívať o dni, keď budeme tancovať pod hviezdami – alebo skôr pod trblietavými nanočasticami – na Marse.
