Ako začína váš deň? kedy vstavas Aké sú vaše prvé myšlienky? Kedy vstávam? Väčšinou nie skôr, ako sa zobudím (smiech)... Jednoducho mám taký zdravý zvyk. Rád chodím hneď ráno na cappuccino a briošku do pekného baru pri mori a si
Ako začína váš deň? kedy vstavas Aké sú vaše prvé myšlienky?
Kedy vstávam? Zvyčajne nie skôr, ako sa zobudím (smiech)... Mám len taký zdravý zvyk. Rada si zájdem ráno na cappuccino a briošku do príjemného baru pri mori a urobím si čas pre seba, aby som mohla ochutnať, popremýšľať, formovať svoj deň a náladu. Povedal som to zle, však (smiech)? Mám povedať, že hneď ako sa zobudím, robím jogu a meditujem? No robím to aj ja, ale v zásade nie som ranný človek.
Váš spôsob života bol kedysi úplne iný ako teraz...
Nebol až taký odlišný, nie, len navonok. Vonkajšia forma sa stále mení, tak či onak. Ale je pekné, keď sa obzriete späť a vidíte, ako sa niektoré veci, o ktorých ste si kedysi mysleli, že sú absolútne neuskutočniteľné, nemožné a ani ste sa im neodvážili vyhnúť, stali súčasťou vášho každodenného života. Napríklad v posilňovni som bola absolútna nula, fajčila som dve škatuľky denne. Mal som obrovské obmedzenie. Dnes si neviem predstaviť, že by šport nebol súčasťou môjho každodenného života. A cigarety, skutočný horor (smiech)!
Platí teda u vás pravidlo, že zmena v hlave prináša zmenu navonok?
To, čo máme vo vnútri, vždy vyjde von, ak to dovolíme. Veľa vecí ešte neviem, ale jedno je isté: muž dokáže úplne všetko, každý! Ale predtým, než sa niečím stanete, musíte ním byť. To je celé tajomstvo. Musíte ním byť vo svojom vnútornom svete, aby ste si to mohli uvedomiť vo vonkajšom svete. Potrebujete na to myseľ jogína alebo génia? Nemyslím si. Všetko, čo potrebujete, je odvaha. To je všetko. Niekedy to máš, niekedy nie...
Kedy si začal s jogou a ako dlho ju učíš?
Joge a podobným veciam sa venujem od svojich šestnástich rokov a začal som sa to učiť asi pred ôsmimi rokmi.
Vyvinuli ste si vlastný štýl jogy, ktorý obsahuje dynamiku, dýchanie a je veľmi odlišný od klasického prístupu, ktorý väčšina ľudí pozná.
Môžem povedať, že mám „životnú klaustrofóbiu“, nerada ma formujú, žmýkajú, dirigujú či kontrolujú, nemôžem dýchať, ale naozaj! A toto je znamenie, ktoré mi hovorí: sformoval si sa, prestal si, pokračuj! Preto štýl jogy, ktorý učím, je môj štýl. Začal som s klasickou hathajógou a prirodzene som si ju prispôsobil svojim potrebám a predstavám. Tchaj-ťi sa venujem dlhé roky a tento prvok je tiež prítomný, rovnako ako prvky rôznych tancov.
Aký je zmysel vášho cvičenia a pre koho je určené?
Môj štýl je formou Vinyasa jogy, tak som to nazval Power Flow Yoga. Hatha je sila alebo sila a Vinyasa je nepretržitý, plynulý pohyb, prúdenie... Pozície do seba vlievajú plynulé prechody v súlade s dychom a pohybom energie. Keďže je táto forma jogy veľmi fyzická a dynamická, je vhodná najmä pre tých, ktorí chcú spevniť a vyformovať postavu, zhodiť kilá a získať flexibilitu. Je aj pre tých, ktorí majú radi tanec a pohyb. Niektorí si myslia, že joga je relax, ako nejaká forma autogénneho tréningu a prídu na prvú hodinu s dekou v očakávaní, že konečne budú môcť hodinu a pol nerušene ležať... Musím ich s veľkým potešením sklamať (smiech).
Aká je vaša vízia v tejto oblasti, akým smerom ju rozvíjate?
Len si nerobím zbytočné problémy. Ak sa mi niečo páči a ak si myslím, že to sedí, že je to v súlade s ostatnými prvkami, použijem to. Je mi jedno, odkiaľ to pochádza a či to mám dovolené. Základom je, že mám rád tú slobodu. Navyše sa zdá, že sa to páči aj iným ľuďom, čo je vždy príjemný pocit. Tento rok som predstavila aj Tribal jogu, ktorá je ešte dynamickejšia a skákavá, s prvkami orientálneho tanca a rytmom živého bubnovania...
Ďalšou dôležitou súčasťou vás je vaša láska k hudbe. Mohol by som vás opísať ako viacnásobnú prax v tejto oblasti. Veľmi dobre hráš na bicie, gitaru, husle, akordeón a spievaš. Ste hudobník-samouk?
Pozri, nie som hudobník. Neviem veľmi dobre hrať na žiadny nástroj, nemám žiadnu školu a nie som veľmi dobrý v tých malých čiernych bodkách, ale to ma nikdy nezastavilo. Aj v škole som ako jediné dieťa v histórii našej školy nesmelo spievať v školskom zbore, ale veľmi som chcel spievať „Juhosláviu“ (smiech)... Ale viete ako to je: keby nejde to týmto smerom, ide to inak, ako napríklad Simpsonovci, kde epizóda niekde začína a potom si ani neuvedomujete, že ide niekam inam. Teraz spievam a dokonca hovoria, že spievam dobre. Je to vlastne jedno, dôležité je, že ma to baví. Tak či onak, robím hudbu už viac ako dvadsať rokov, od začiatku metal, hudba pre divadlo, etnická, elektronická, gypsy...
Ktorý nástroj preferujete a prečo? Aký výraz ti to dáva?
V podstate mojím prvým nástrojom bola gitara, ale nikdy som sa s tým nástrojom nedokázal stotožniť a stať sa skutočným gitaristom, a preto som ani veľmi nepokročil. Teraz mi oveľa viac vyhovuje hrať na bicie a spievať, pretože je to oveľa priamočiarejšie, menej cez mentálny filter, takže ma to viac uzemňuje a čistí.
A vašou treťou vášňou sú knihy. Ktorú práve čítate?
Nie je to o vášni, nie som taký typ človeka (smiech). Ale mám veľkú náklonnosť. Jedným z nich je určite čítanie. Prečítal som tony kníh. Knihy, ktoré ma uvoľňujú, stimulujú a otvárajú... sci-fi, kvantová fyzika, záhady, história – oficiálna aj neoficiálna. Z hromady kníh, ktoré práve čítam, môžem vytiahnuť knihu Lynne Mc Taggartovej The Intention Experiment – The Influence of Thought on Matter a Sophie Kinsella The Secret Dreamworld of a Shopaholic – táto kniha je manželstvo!
Ak sa uzemníme. Kam sa najradšej otočíte – zjete, keď vám začne škvŕkať v žalúdku?
Tu je pre mňa jedlo veľmi dôležité. Najradšej si varím sám, napríklad kuskus so zeleninou, falafel, tofu so sezamom... Inak v Koperi chodím na najlepšiu pizzu do storia a na čokoládovú briošku do Kapitanije. To mi určite zaručí jedno „kolo“ zadarmo v spomínaných baroch (smiech).