Čo ak príde zajtrajšok a človek odíde? Čo ak zajtra odíde? Čo ak zajtra zomrie? Bude ti to ľúto? Pochopíte konečne, že čakanie nie je nič iné ako strata času?
Uvedomíš si konečne, že tie správy, ktoré si sa bál poslať, boli presne tie, ktoré si mal poslať?
Pochopíš už konečne, že ľudia nečakajú večne?
Nežijú večne, tak využi príležitosť, kým tu sú. Kým je ešte pripravená odovzdať sa ti.
Pochopíš konečne, že ak budeš čakať, kým budeš pripravený, možno nikdy nedostaneš šancu byť s ňou? Možno nikdy nebudeš mať šancu povedať jej, čo k nej naozaj cítiš.
Ide o to, že si myslíš, že máš všetok čas na svete. Nemáš. Čas je obmedzený. Venuj chvíľku odpovedaniu na jej správy, daj si na to čas a rozhodni sa o nej.
Stále hľadáš nových ľudí, pretože si stále nie si istý, čo cítiš. Myslíš si, že ťa vždy privíta s otvorenou náručou, keď sa konečne rozhodneš dať jej šancu.
Ale nemyslíš na ten druhý scenár, na druhú stranu rovnice, na tú druhú stranu, ktorá by ti všetko vzala. Na to nemyslíš. Len premýšľaš o tom, ako chceš hrať, a necítiš, ako by si chcel, aby všetko fungovalo podľa tvojich predstáv.
Nepremýšľate o tom, čo sa môže stať, keď vyprší čas, keď sa človek presťahuje do inej krajiny, ožení sa s niekým iným alebo príde o život.
Neuvedomuješ si, že možno chcela len teba.
Neuvedomuješ si, ako málo niekedy stačí na urovnanie konfliktov, ale si príliš zaneprázdnený premýšľaním o svojich obavách, hľadaním jej stránky v iných ženách. Tam ju nenájdeš.
Zabúdaš, že život na nikoho nečaká. Že čas sa nestará o tvoje hry, obavy a priority.
Možno by som jej mal tú správu aj tak poslať.
Možno by si ju mal pozvať von, aby si zistila, čo chceš, a uvidíš, kam ťa to zavedie. Možno jej len treba povedať, že sa ti páči alebo že chceš niečo viac. Možno by si jej mal poslať... „Chýbaš mi“, pretože ti tak veľmi chýba, ale neodvážiš sa to priznať, nieto ešte jej to povedať... Alebo možno ľutuješ - krátke „Prepáč“ktoré chce počuť.
Možno by si mal prestať brať čas ako samozrejmosť a čakať na niečo, o čom vieš, že v ňom už máš.
A jedného dňa si možno uvedomíš, že hoci si sa tak bál urobiť krok vpred, pretože si nevedel, ako ju milovať, pretože si nevedel, ako jej ukázať, že ti na nej záleží, stratil si ju, bez činov či slov. Bude preč - pre teba.
Niekedy proste musíš poraziť čas skôr, ako čas porazí teba.
Takže sa možno jedného dňa obzrieš späť a povieš, že aj keď si ju stratil, urobil si všetko pre to, aby si ju udržal po svojom boku. Na čo ešte čakáš - pošli správu - TERAZ, pretože zajtra už môže byť neskoro.
