Možno ani neviem, ako milovať...

Ticho sedím a rozmýšľam. Prečo sa každý pokus o vzťah skončí skôr, ako sa skutočne rozbehne? Viem, že problém nie je v iných. Nie je v tých, ktorí odišli, ani v tých, ktorí chceli zostať. Problém je niekde vo mne. Nemôžem byť vo vzťahu. Je to myšlienka, ktorá ma sleduje ako tieň.

Cítim úzkosť vždy, keď sa niekto priblíži

Moja myseľ si kladie otázku, či budem dosť dobrý, či sklamem, alebo či budem opäť zranený. Tieto myšlienky ma obmývajú a staviam steny skôr, ako sa niekto dostane blízko. Ironicky túžim po blízkosti, no zároveň sa jej bojím. Tento vnútorný konflikt je ako uzol, ktorý nedokážem rozviazať.

Niekedy som si bol istý, že jednoducho nájdem lásku. Zdalo sa mi, že to pôjde samo – ako v príbehoch, kde stretnete toho správneho človeka a všetko do seba zapadne. Ale po rokoch som si to uvedomil láska vyžaduje viac. Vyžaduje si to zraniteľnosť, dôveru a otvorenosť. A tieto veci sú pre mňa najťažšie.

Hlboko v sebe nosím stopy minulých skúseností

Tieto rany mi neustále pripomínajú, že nie vždy je bezpečné otvoriť svoje srdce. Jedna z mojich prvých lások sa skončila tichom – bez vysvetlenia, bez uzavretia. Dlho som rozmýšľal, čo som urobil zle, a obviňovala sa z jeho odchodu. Tento pocit ma sprevádza dodnes. Bojím sa, že budem opäť sklamaný alebo, čo je horšie, že to budem ja, kto sklame.

Niekedy je najťažšie priznať si, že možno ani neviem, čo to znamená byť v skutočnom vzťahu. Viem, ako prejaviť náklonnosť, ako niekoho na chvíľu potešiť, ale ako si vytvoríte trvalé puto? Tu ma sprevádza pocit nevedomosti. Možno som sa vždy viac sústreďoval na to, čo potrebovali iní, a nikdy som skutočne nezvažoval, čo potrebujem ja sám.

Vždy, keď sa zapojím do niečoho nového, mám pocit, ako keby som si prehrával ten istý príbeh

Najprv vzrušenie a očakávanie, potom strach a pochybnosti, ktoré ma posielajú na útek. Utekanie pred blízkosťou, pred možnosťou, že ma niekto skutočne spozná. Niekedy sa hanbím priznať, že chcem lásku, no neviem, ako si ju udržať.

Viem, že je to v poriadku, ak neviem všetko hneď. Nikto sa nenarodil s návodom na vzťahy. Rozhodujúca je ochota učiť sa. Začal som si klásť otázky: Prečo sa bojím? čo vlastne chcem? Pomaly si uvedomujem, že kľúčom k vzťahu nie je dokonalosť, ale úprimnosť.

Keď som sa pýtal sám seba, prečo neviem byť vo vzťahu, uvedomil som si, že odpoveď leží vo mne. Ak sa nenaučím milovať a prijímať seba, vždy budem pochybovať o láske iných. Láska nie je dokonalosť - láska je proces. A tento proces sa pre mňa začína práve tu, práve teraz.

Viem, že mám ešte veľa práce. Musím sa naučiť budovať vzťahy krok krok za krokom majte trpezlivosť s ostatnými a so sebou samým. Ale teraz chápem, že to nie je znak zlyhania. Je to znak rastu. každú chvíľu keď si dovolím byť zraniteľný, je to víťazstvo. A možno si raz uvedomím, že predsa len môžem byť vo vzťahu. Dovtedy budem pokračovať v tejto ceste – pomaly, ale isto.