Prechádzka po Murskej Sobote, miestni nazývajú svoje mesto Sóbota, sa začne zrejme niekde v okolí hradu, v hustom tieni luxusného mestského parku, kam sa v lete chodia schladiť mamičky s deťmi a počas školského roka obľúbené miesto stretávania školákov a mimochodom na neďalekej lavičke vidieť zamilovaný párik...
V parku prechádzame okolo zámku s regionálnym múzeom, ktoré sa pýši špeciálnym ocenením Európskeho múzejného fóra, ktoré získalo v roku 1999 za stálu expozíciu, ktorá rozpráva o živote na Mure v priebehu histórie. Nedávno sa mladí ľudia usadili v zámockých komnatách, ktoré vdýchli nový život starobylým múrom. Klub informácií a kultúry mládeže (MIKK) je jediný v kraji, tak hovorí - sám, ktorý sa stará o mladých ľudí v oblasti kultúry, informácií, neformálneho vzdelávania a medzinárodných výmen mládeže a prostredníctvom svojich aktivít sa snaží podporovať kreativitu. Len čo by kameňom dohodil od zámku, ak prejdeme parkom, je Trg zmage, ktorý bol vždy ústredným miestom stretávania Sóbočanov. Mešťania si v pekných dňoch radi posedia na záhradke známej kaviarne Zvezda, odkiaľ sa za pochôdzkami či nákupmi dostanú pešo do centra mesta, čo už pre záplavu prímestských nákupných centier nie je bežné. Žiaľ, migrácia mestského života je trendom vo všetkých našich väčších mestách. Napriek všetkému sme našli niekoľko zaujímavých barov, ktoré dávajú Sóbote punc mesta. Azda stojí za zmienku Art Cafe, ktorá organizovaním umeleckých výstav a hudobných večerov v sobotu večer vyčaruje v meste závan európskosti, alebo čajovňa Čaji in..., kde môžete na chvíľu uniknúť z uponáhľaného každodenného života. chvíľa s vôňou pravého čaju. Na druhej strane, mladí ľudia, ktorí cez víkendy hľadajú zábavu v meste, nadávajú na bary v mestskej tržnici, kde si dajú niečo pod zub aj neskoro večer. Hamburger alebo burek o druhej ráno pred spaním je vraj veľmi obľúbený... Za lepším a serióznejším jedlom treba zájsť na perifériu a aj toto je podľa všetkého syndróm tzv. naše mestá: menovite miznutie dobrých reštaurácií z centier. Ale nebojte sa, cez Muru neprejdete ani hladní, ani smädní. V skutočnosti je ťažké vybrať si medzi vynikajúcimi tradičnými dedinskými hostincami, turistickými farmami a vinárstvami roztrúsenými po celej krajine. O bograči, prekmurskej gibanici, bujto repe alebo zemiakovej pálenke "dödöle" sme už asi všetci počuli a môžete si byť istí, že kdekoľvek ich ochutnáte, budú chutné a ani miestne víno vás nesklame. buď. Obyvatelia Prekmurja boli vždy známi ako dobrí a pohostinní krčmári. Ochutnajte miestne víno vo Vinárstve Lipič - Passero (Suhi vrh pri Fokovci (02) 548 12 36), na Turistickej farme Tremel (Bokrači (02) 545 10 17) alebo na Turistickej farme Ferencovi (Cankova (02) 540 11 17) a nebudete ľutovať.
INŠPIROVANÉ VÁŠŇOU K OSTROVU LÁSKY
Čo sa naozaj oplatí vidieť v Prekmurje? Možno Ižakovce, typická dolnozemská obec, kam vás pohostinne pozývajú na Ostrov lásky, ktorý vytvorila príroda na Mure. Na ostrove, ako hovoria miestni, láska najmä „páli“, preto vám ponúkajú nápoj lásky, ktorý pomáha mladým aj starším realizovať ich najskrytejšie túžby. Musí na tom byť niečo pravdy, keďže si tu zariadila kúpeľ aj grófka Marija Zichy z Beltinu. V horúcich dňoch sem na pozvanie grófky rada chodievala schladiť pána a zrejme skryté zákutia nám mohli rozprávať veľa vzrušujúcich príbehov z 19. storočia. Zaľúbenci zachovávajú tradíciu aj dnes, vraj je Ostrov lásky ideálny najmä pre zakázanú lásku, ako aj pre páry, ktorým sa nedarí počať deti. Hovorí sa, že semienko rastie lepšie na Ostrove lásky... V Ižakovcoch pestujú aj tradíciu „büjrastva“, teda spevňovania brehov Mury. Na Ostrove lásky môžete vidieť tradičný plávajúci mlyn a cez rieku sa môžete nechať previezť loďou, čo je v dnešnej dobe vzácny zážitok. Žiaľ, na Mure sa dnes kúpať neodporúča, preto je lepšie zájsť do niektorého z kúpeľov, najznámejšie sú Moravske Toplice, kde si môžete dopriať liečivé kúpele v horúcej termálnej vode alebo mladistvé šibalstvá na mnohých toboganoch. z Terme 3000.
ROVINA PREKMUR JE ŠIROKÁ, ALE...
Ak môžete, odvezte sa do Lendavy, mesta na hranici medzi Slovinskom, Chorvátskom a Maďarskom. Osemstoročnému mestu kraľuje mohutný hrad. Mesto je charakteristické stáročným spolužitím katolíkov, evanjelikov a židov, z ktorých každý na mieste zanechal svoju stopu. Navštíviť musíte synagógu na úpätí Lendavských vrchov, ktorá je najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou lendavskej židovskej komunity, ako aj evanjelický kostol a kaplnku sv. Trojica s múmiou rytiera Mihaela Hadika, ktorá je jedinou prirodzene zachovanou múmiou v Slovinsku. Lendačania sa o zachovanie tradície starajú najmä na jeseň, počas žatvy, pripravujú mnohé podujatia, medzi nimi aj povestné Lendavské žatvy. Cestovatelia, ktorí sú unavení z nekonečných plání, sa môžu obrátiť na Goričku, zatlačenú do krajnej severovýchodnej časti vlasti. Slovincami takmer zabudnutá krajina, na ktorú nás, ako je typické, musia cudzinci varovať. Krásu Gorička v posledných rokoch objavujú najmä Angličania a začali tam skupovať usadlosti. Práve kvôli zabudnutiu si kopcovitá krajina pozdĺž rakúskych a maďarských hraníc zachovala nedotknutú prírodnú a kultúrnu krajinu, čo je v súčasnosti výhodou. Na ochranu tejto jedinečnej krajiny bol založený krajinný park Goričko, kde musíte navštíviť Hrad, najväčší hrad u nás. Má vraj toľko izieb, koľko je dní v roku. Na našej prechádzke po Prekmurji sme vymenovali len zlomok toho, čo nám krajina bocianov, zlatého obilia a jej ľudí popri zdanlivo lenivej Mure môže ponúknuť. Keď tam už budete, oplatí sa preskúmať a nájsť ďalšie. Pre tých, ktorí majú väčšiu výdrž, odporúčame výhľad na rovinu z bicykla. Prekmurje s Murskou Sobotou je ešte ďaleko od stredného Slovinska, hoci od hlavného mesta je to len asi 200 kilometrov. Cesta do Mariboru ide stále dobre, ale po zjazde z diaľnice cez Lenart a Gornja Radgona sa pripravte na zápchy kvôli cestným prácam a kolónam kamiónov. Cestovanie vlakom je už pohodlné, no cesta z Ľubľany do krajiny bocianov a zlatého zrna trvá asi tri a pol hodiny.
