Nemôžeš sa skrývať a predstierať, že nie si zodpovedný za to, čo sa stalo. Veľmi dobre vieš, že tvoje rozhodnutie malo následky. A nehovorím o ideáloch, romantických scenároch alebo požiadavkách, ktoré nikto nedokáže splniť. Hovorím o skutočných faktoch.
Najjednoduchšie je urobiť krok späť a správať sa, akoby to všetko bolo len nedorozumenie. Najjednoduchšie je povedať, že som si veci zle vyložil. Ale to už viac nedokážem akceptovať. Boli činy, boli slová, boli tam konkrétne momenty. Nebola to všetko náhoda a nebolo to jednostranné. Toto je realita, nie príbeh, ktorý si môžete upraviť podľa seba.
Nič som si nevymyslel.
Nesnaž sa ma presvedčiť, že som ťa zle pochopil. To ty si nadviazal kontakt. To ty si otvoril dvere a potom ich bez vysvetlenia zavrel. Nič som si nepredvídal, nič som si nepredstavoval.
Nebol som niekto, kto si vymýšľa príbehy, aby zaplnil prázdnotu. Bol som realista. Medzi nami niečo bolo. A nie je fér, aby si sa teraz tváril, akoby sa to nestalo.
Uvedomujem si, že utiecť je jednoduchšie ako Prevziať zodpovednosťJe jednoduchšie ustúpiť a nechať ostatných, aby sa postarali o veci. Ale byť dospelým znamená uznať svoju úlohu. Neočakávam, že budeš súhlasiť s každým mojím názorom. Ale očakávam, že budeš rešpektovať fakt, že ma tvoje konanie zranilo.
To, čo si urobil, nebolo správne.
Nič neznižuje fakt, že si konal nečestne. Nie je to otázka ega, nie je to otázka žiarlivosti, nie je to otázka melodrámy. Je to otázka zodpovednosti a rešpektu. Zaviedol si ma do niečoho, v čom si nemal v úmysle pokračovať. Vytvoril si pocit spojenia a potom si zmizol. To nebolo správne. To nebolo zrelé. A nikdy to tak nebude.
Nechcem naprávať minulosť.
Nežiadam vysvetlenie. Neočakávam ospravedlnenia zo strachu alebo povinnosti. Ale očakávam úprimnosť. Očakávam, že si niekto nevyberie únikovú cestu len preto, že je najjednoduchšia. Je to také jednoduché! Len očakávam, že uznáš fakt, že si ma ovplyvnil. Že si niečo spustil. Že si zanechal stopu. To nie je požiadavka. To je realita.
Prijímam svoju zodpovednosť.
Neutekám pred svojimi chybami. Prijímam ich. Učím sa z nich. Nie som dokonalý/á. a neskrývam to. Ale aspoň si môžem stáť za svojimi činmi.
A tak si teraz stanovujem jasnú hranicu. Nie preto, že si už nezaslúžiš moju pozornosť, ale preto, že si zaslúžim pokoj a rešpekt.
Teším sa. Nie preto, že by to bolo jednoduché, ale preto, že je to moje rozhodnutie. A to je presne ten rozdiel medzi nami - ja sa za svoje rozhodnutia nehanbím a ty...
