Paziparkovki

Je priestor, ktorým sa záhradný architekt pohybuje, odlišný od priestoru, ktorým sa pohybujeme my ostatní?

Ak ide krajinár po ceste, dáva si pozor na iné veci, možno viac priestorovo. V priestore nás trápi asi viac vecí ako kohokoľvek iného, napríklad, že je tu málo zelených plôch a všetko je zaparkované. Väčšina si všíma novostavby a nové byty v nich, no všímame si aj to, kde sa tí, čo tam budú bývať, budú hrať alebo sedieť a čítať knihu a či im tento priestor stačí. Radi sa pozeráme aj na detaily; ako sa okraj chodníka stretáva s cestou alebo ako je fontána dotvorená terasou. Ako sa veci implementujú a udržiavajú? Keď my krajinári cestujeme, naše fotografie sú iné ako väčšina turistov. Nemaľujeme len parky, ale zaujíma nás, ako veľmi ľudia využívajú vonkajší priestor, ako fungujú mestá. Väčšinou turisti navštevujú múzeá a pamiatky v mestách, ale pozeráme sa aj na to, kde si ľudia môžu sadnúť a oddýchnuť si, kde sa schádzajú a družia.

Aká veľká musí byť zelená plocha, aby bola zelená?

V každom prípade sa počíta aj ten najmenší zelený detail. Horolezec lezúci po stene sa počíta. Nemusí to byť nevyhnutne obrovský park, ale je samozrejme vítaný. Ak máme na mysli ochladzovanie atmosféry v mestách, korýtok so zeleňou by malo stačiť, no v celkovom súčte musí byť oveľa viac, najmä s rastom vybudovanej tkaniny. To znamená, že v mestách, ktoré sú príliš horúce kvôli zastavaným plochám, majú takéto mikro zelené plochy odľahčujúci účinok. Nechýba ani vizuálny efekt zelene, keďže veľmi prispieva k prívetivejšiemu obrazu mesta. V Londýne momentálne robia veľa zelene na strechách. Ukázalo sa, že zelených plôch majú príliš málo a budú vážiť viac, ako by si ktokoľvek myslel. Strechy sa využívajú na mnoho vecí: na detské ihriská, terasy, kaviarne, alebo len tak na výsadbu zelene. Mestá, ktoré sú už husto zastavané resp už nemajú otvorené priestranstvá, vedia si pomôcť aj takto. Ľubľana má v súčasnosti veľa otvoreného priestoru a pri zachovaní týchto priestorov ho nepotrebuje.

Končí práca záhradného architekta pri vchodových dverách?

Krajinára zaujíma celý priestor pod miernou oblohou bez ohľadu na to, kde alebo na ktorom poschodí sa táto krajina nachádza. Ak má dom zelenú strechu, môže to byť práca záhradného architekta, keďže je mimo domu. Svoje schopnosti môže využiť aj v interiérovom dizajne či grafickom dizajne, ale to už nie je záhradná architektúra.

Na čo sú parky?

Väčšinou je názor väčšiny, že v parku je stále čo robiť: hrať volejbal, hrať na detskom ihrisku a podobne. Zelené plochy je možné využívať aj pasívne. Takéto pasívne používanie je do istej miery rovnako dôležité. Ak niekto býva v byte s výhľadom do záhrady či átria, no nevyužíva ho, už len pohľad naň mu môže zvýšiť kvalitu života a náladu. Nie je potrebné, aby sme na zelených plochách museli niečo robiť. V parku môžeme len „byť“ alebo popri ňom prechádzať a jeho úloha uvoľniť mestskú štruktúru je už splnená. Samozrejme, ísť do parku a niečo tam robiť je oveľa lepšie. Angličania poznajú napríklad parc life. Poobede idú do parku, tam sa stretávajú so spoločnosťou a namiesto sedenia v baroch sedia na zeleni.

Používateľ definuje krajinu alebo krajinu používateľa?

Na užívateľa berieme ohľad pri navrhovaní krajiny, neskôr ju spoluvytvára používaním. Životný štýl miest čoraz viac diktuje, že ľudia potrebujú zelené plochy a otvorené priestranstvá v meste. Tieto priestory podmieňujú to, čo tam budeme robiť. Krajina nie je stav, je to proces. Keď sa vytvorí určitý otvorený priestor, proces sa len začína, pretože tento priestor resp krajina žije ďalej.

Upozorňuje samotná krajina na to, na čo je určená?

Krajina sama o sebe istým spôsobom komunikuje, čo chce zo seba urobiť, ale z hľadiska prírody nie je nikde sama. Vždy má vedľa seba spoločnosť alebo človeka. Čo robíme v konkrétnom upravovanom priestore alebo okolo neho, je rovnako dôležité. Pri navrhovaní krajiny je potrebné brať do úvahy prírodu a kultúrno-spoločenské prvky, keďže všetky tri sa navzájom prelínajú. Dizajn parkov vždy odráža to, čo sa deje v spoločnosti, takže možno tvrdiť, že krajinná architektúra je jedným z umení.

Počítate krajinárov medzi škôlkarov?

Zariaďujeme aj súkromné záhrady, ale nie je nutné sadiť šalát v záhrade. Počítame sa medzi škôlkarov v tom zmysle, že by sme sa s radosťou zaoberali plánovaním osady škôlky, no zatiaľ ich nemáme. Na niektorých miestach v zahraničí sú plánované škôlkové osady a nemajú také postavenie ako u nás. Majú funkciu parku, kde ľudia trávia voľný čas na otvorených plochách.

Do ktorého mesta sa oplatí cestovať už len pre jeho zelené plochy?

V New Yorku resp na Manhattane je Central Park prvým príkladom toho, že plánovači mesta, ktoré malo byť husto osídlené, pridelili parku hneď od začiatku takú veľkú plochu, aby obyvatelia mohli kvalitne tráviť voľný čas. Teraz je táto obrovská zelená plocha najväčším bohatstvom, pretože kvalita života by bola bez nej katastrofálna. Obrovským faktorom v hodnote nehnuteľností je aj blízkosť parku, čo pri investícii do určitej oblasti môže znieť nelogicky. Investori chcú väčšinou zastavať určitú oblasť čo najhustejšie, pretože tak zarobia na predaji nehnuteľnosti viac, no nie vždy to tak je.

Rozhoduje pri výbere reštaurácie úprava záhrady alebo ponuka?

Keď má reštaurácia alebo bar záhradu, je to určite faktor pri výbere. Ak je okolie dobre upravené a jedlo je dobré, je to najlepšia kombinácia, ale ak je jedlo naozaj vynikajúce... V Ľubľane sa oplatí vyskúšať quesadilly v Ljubljanici v Romeo, ako aj thajské jedlá v Da Bu Da a toskánske jedlo v reštaurácii Allegria. Káva a vonkajší priestor sú na Slamiči chutné.