Otto von Berlin: nekonečný príbeh úspechu

Prečo Otto? Ty nie si Otto, však?
Nie som Otto, ale párkrát ma tak volali. Francúzskym buldočkom fandím už niekoľko rokov a kvôli nedostatku času a práci na plný úväzok, ktorým som sa venovala, nikdy nebol ten správny čas mať psa. Ale keď som sa vydal na samostatnú cestu, rozhodol som sa mať aj verného štvornohého priateľa. Meno bolo vybraté skôr, ale keď som rozmýšľala, za akú značku by som sa postavila, mohol byť len jeden názov, vzhľadom na to, že žijem v Berlíne. A toto je Otto von Berlin.

Odkiaľ pochádza posadnutosť Berlínom? Naučili ste sa nemčinu časom alebo ste mali predchádzajúce znalosti?
Nemčina ma sprevádza od mladosti. Bol som dieťa „hosťujúceho pracovníka“; Vyrastal som medzi Slovinskom a Švajčiarskom. Na zaciatku zakladnej skoly ma rodicia prihlasili na nepovinny kurz nemciny a samozrejme v puberte som to velmi neznasal, hlavne ze vsetci moji kamarati sa po skole hrali na dvore a ja som musel mat autobus a ísť na hodinu nemčiny. Dnes som viac než vďačná rodičom, že vydržali a povzbudzovali ma k tomu – nemčina je dnes vďaka nej oveľa jednoduchšia. Berlínska posadnutosť začala pred viac ako 14 rokmi, keď som prvýkrát prišiel do Berlína ako turista na Berlinale. Bol február a vonku bolo hlboko pod nulou. Bez ohľadu na poveternostné podmienky som okamžite vedel, že Berlín je mesto, do ktorého sa vrátim a odkiaľ sa už nikdy nevrátim.

Ako sa človek zorientuje na takom nasýtenom trhu, akým je Berlín?
Človek si naozaj musí nájsť cestu. Za seba môžem povedať, že som sa takmer vždy vedel otočiť správnym smerom. Napriek peripetiám sa mi podarilo nájsť cestu, ktorá ma viedla tým správnym smerom. Vždy chodím s otvorenými očami, nikdy nevynechám príležitosť povedať, čo robím a čo si myslím. Keď vás ľudia spoznajú, komunikácia plynie o niečo rýchlejšie a pomohlo mi aj to, že som bol v správny čas na správnom mieste.

Vzhľadom na to, že ste študovali klasickú architektúru v Ľubľane, aký bol váš prechod k tomu, aby ste sa stali interiérovým dizajnérom a osobným nákupcom nábytku?
Architektúra ma očarila už v šiestich rokoch. Boli sme na rodinnej dovolenke v Chorvátsku a s otcom sme sedeli v reštaurácii pred hotelom. Počas rozhovoru som sa ho spýtal, kto robí hotely. Otecko mi začal vysvetľovať, že to robia architekti, ktorí rozhodujú o tom, aká bude budova. Už vtedy mi bolo jasné, že budem architekt. Počas vysokej školy som si uvedomil, že mojou väčšou vášňou je interiérový dizajn ako len navrhovanie budov. Zaujímali ma priestory, ich funkcia a ako ich zariadiť, aby sa klient cítil dobre. Po vysokej škole ma táto vášeň udržala v chode, pretože som chcel zdokonaliť svoj štýl. Vzhľadom na to, že som bol už v tom čase závislý na Berlíne, rozhodol som sa hrať na berlínskom ihrisku. Na začiatku som bol zamestnaný v malej startupovej interiérovej firme v Berlíne, kde sme navrhovali reštaurácie, eventy a byty. Aj nám ako veľkým startupom cez noc došli projekty, čo viedlo k tomu, že som bol zrazu bez práce. Nechcel som sa vrátiť do Slovenska. Po dobrom roku práce ako manažér showroomu pre dánsku spoločnosť som sa rozhodol, že je potrebné založiť si vlastnú značku. Mojou vášňou je stále bývanie, a tak som začal novú kariéru s názvom osobný nákupca nábytku. Pri práci v nábytkárskom salóne som si uvedomil, že mnohí zákazníci potrebujú oveľa viac ako len stoličky a pohovky. Zákazníci tiež potrebujú poradiť, kde bude všetko zakúpené umiestnené. Vzhľadom na to, že na trhu je veľa dizajnu, priveľa nábytkových značiek a moji klienti majú nedostatok času, uvedomil som si, že by som na tomto nápade mohol urobiť kariéru. Po pár klientoch som si uvedomil, že pracujem ako osobný nákupca nábytku a túto činnosť, žiaľ, nemôžem rozširovať. Musel som sa teda rozhodnúť, ako ďalej. V tomto období som dostal aj ponuku navrhnúť prvú reštauráciu ako Otto von Berlin. Keď sme to úspešne dokončili, otvoril sa mi smer vnútrozemie, kde som sa plavil plnou parou. Žiaľ, dnes som svoju vášeň, bytový dizajn, musel odsunúť na druhú koľaj, pretože sa momentálne venujem väčším projektom ako reštaurácie, kaviarne a obchody, hoci by som sa nikdy nebránil navrhovaniu bytu či domu.

ČÍTAJ VIAC: 359 – dom, ktorý sa otáča „za“ slnkom

Ako prebieha komunikácia s klientom? Dávajú vám vaši zákazníci skutočne voľnú ruku?
Komunikácia s klientom je pre mňa veľmi dôležitá. Predtým, ako sa pustíme do nového projektu, je veľmi dôležité prediskutovať, prečo sa bude priestor využívať, aká je predstava, kto bude v priestore bývať. Až keď máme vypracované všetky funkcie do posledného hlavného faktora, môžeme začať s dizajnom. Nemôžem povedať, že mi klienti nechávajú úplne voľnú ruku, pretože musím brať ohľad na ich priania a predstavy, ale vždy robím všetko pre to, aby sa nakoniec projekt dotiahol do konca, aby sa podpísal Otto von Berlin pod ním bez problémov.

Ako veľmi si dovolíte experimentovať vo vlastnom byte?
Byt interiérového dizajnéra je večné ihrisko. U mňa návštevy často sedia na nových stoličkách, alebo je sedačka úplne na druhej strane, ako to bolo pri predchádzajúcej návšteve. Byt, v ktorom bývam, je skvelý a optimálne riešený, no vzhľadom na to, že sa tejto profesii venujem, by som ho najradšej zatvoril a začal navrhovať niečo nové. Cítim sa ako maliar, pretože by som najradšej zobral nové biele plátno a začal maľovať odznova.

Máte možno túžbu alebo uvažujete, že by ste jedného dňa navrhli, navrhli dom alebo budovu?
Túžba navrhnúť prvú budovu bude vo mne vždy. Chcel by som prepojiť značku Otto von Berlin ako interiér a exteriér. Momentálne staviam prvý dom s mojím podpisom a dúfam, že toto želanie sa mi čoskoro splní.

Gregor Drobnič – Otto von Berlin