Závislosť na hrách je vlastne dobre premyslená, pretože hry sú navrhnuté tak, aby nás udržali na háku.
V dobe technologického pokroku sú aj hry navrhnuté tak, že je ťažké prestať ich hrať, závislosť na hry ale začína to byť väčší problém. Nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj medzi dospelými. Samozrejme, pri príležitostnom hraní hier nemusíme hovoriť o závislosti, ale keď hranie videohier vážne zasahuje do našich vzťahov a zasahuje do našich každodenných činností, možno je čas pozrieť sa pravde do očí.
Videohry sa vyvinuli z jednoduchých malebných dobrodružstiev na oveľa pohlcujúcejšie a komplexnejšie svety, vďaka ktorým sú hráči prilepení k obrazovke celé hodiny. Príťažlivosť videohier nespočíva len v ich grafike či príbehu, ale aj v unikátnych dizajnových rozhodnutiach vývojárov. Niektoré hry majú definitívny koniec, zatiaľ čo iné sa dajú hrať donekonečna. Aspoň sa to tak zdá.
Konečné a nekonečné hry
V zásade možno videohry rozdeliť do dvoch kategórií: konečné a nekonečné. Koncové hry majú jasný začiatok a koniec a poskytujú štruktúrovaný herný zážitok. Po dokončení tieto hry poskytujú pocit úspechu a umožňujú hráčom odložiť ich bez strachu, že prídu o ďalší obsah. Nekonečné hry sú na druhej strane navrhnuté ako nepretržité zážitky bez definovaného koncového bodu. Tieto hry majú často dynamický obsah, umožňujú hrať viacerým používateľom a neustále sa aktualizujú, čím vytvárajú dynamické prostredie, ktoré sa neustále vyvíja.
Finančný stimul
Vývojári videohier, rovnako ako všetky ostatné odvetvia, sú poháňaní finančnými stimulmi. Nekonečné hry resp nekonečné hry s modelom neustáleho zapojenia ponúkajú stály tok príjmov prostredníctvom nákupov v hre, predplatného a iných stratégií speňažovania. Výsledkom je, že vývojári majú vlastný záujem na tom, aby boli nekonečné hry pútavejšie a následne pre hráčov bolo ťažšie prestať hrať.
Psychológia za tým
Hry sú nepredvídateľné a odmeny sú potešujúcim potvrdením hrateľnosti. Z tohto dôvodu sa vyvíja závislosť na hrách, pretože hráč očakáva ďalšiu odmenu, aj keď nie je potrebné, aby ju dostal. Dôležitý je aj sociálny aspekt hier, ako je spolupráca a interakcia s ostatnými hráčmi, čo prispieva k pocitu komunity. Toto sociálne prepojenie môže vytvoriť silný stimul pre jednotlivcov, aby pokračovali v hre, pretože sa cítia súčasťou niečoho väčšieho, ako sú oni sami.
