Prečo máme na slovinských diaľniciach zápchy: táto odpoveď vás skutočne prekvapí

Aut z roka na rok pribúda, no nie tak drasticky, ako nám to chcú zodpovední ukázať. Prečo máme na slovenských diaľniciach zápchy? Len za posledné desaťročie máme na cestách o pár percent viac áut. Všetci si však všimneme, že dopravné zápchy drasticky pribúdajú. Mnohí z nás sa domnievajú, že v skutočnosti nejde ani tak o problém infraštruktúry, ako skôr o problém správy tejto infraštruktúry.

Slovinské diaľnice boli stavané na rýchlosť 130 km/h, no realita je taká, že väčšina vodičov jazdí rýchlejšie alebo pomalšie, ako je tento limit. Limit 130 km/h je vo vyspelých krajinách skôr vzácnosťou ako pravidlom. Aj v Nemecku, kde poznajú neobmedzenú rýchlosť, sú limity vždy nastavené na 110 km/h, nie 130 km/h. Kde sú teda riešenia, ako ich pozná profesia v zahraničí? Pokúsim sa odpovedať, prečo máme na slovenských diaľniciach zápchy.

1. Príliš veľká rýchlosť, príliš málo kontroly Hoci je povolená rýchlosť na slovinských diaľniciach stanovená na 130 km/h, mnohí vodiči túto hranicu prekračujú. V rýchlom pruhu je vidieť vodičov jazdiacich rýchlosťou nad 160 km/h, v jazdnom pruhu jazdia priemernou rýchlosťou medzi 95 a 120 km/h. Veľký rozdiel v rýchlostiach medzi týmito dvoma jazdnými pruhmi je jednou z hlavných príčin dopravných nehôd a z nich vyplývajúcich zápch. Príliš rýchla jazda znižuje reakčný čas, čo vedie k nebezpečným situáciám najmä na rušnejších úsekoch. Viac brzdenia a viac nepredvídaných udalostí na cestách spôsobuje zvedavé pohľady a dopravné zápchy.

Riešenie? Prísnejšie kontroly a vyššie tresty za prekročenie rýchlosti. Zvýšenie pokút by malo silný psychologický efekt, pretože vodiči by si uvedomili, že pri prekročení rýchlosti im hrozia vysoké pokuty. Porušenie predpisov na diaľnici by malo mať rovnaké kritériá ako prekročenie rýchlosti v mestskom prostredí a rovnaké sankcie. Zvýšenie pokút by mnohých ľudí odradilo od prekročenia rýchlosti, zlepšilo by sa celková bezpečnosť a plynulosť premávky. Znížil by sa rozdiel v rýchlostiach medzi predbiehacím a jazdným pruhom, čím by sa znížil počet nehôd.

2. Zníženie povolenej rýchlosti na diaľniciach na 110 km/h Mnoho ľudí by si myslelo, že zníženie rýchlosti zo 130 km/h na 110 km/h by len ďalej spomalilo dopravu. Výskum však ukazuje opak. Nižšou rýchlosťou by sa znížil rozdiel medzi rýchlosťami v jazdnom a predbiehacom pruhu, čím by sa zabránilo nebezpečnému predbiehaniu a znížil by sa počet nehôd. Konzistentnejšia rýchlosť by umožnila plynulejší tok dopravy a znížila by počet náhlych zastávok, ktoré často vedú k reťazovým nehodám a zablokovaniu.

Štatistiky ukazujú, že neprimeraná rýchlosť je jednou z hlavných príčin dopravných nehôd, ktoré následne vedú k dopravným zápcham. Slovinská polícia a Agentúra pre bezpečnosť premávky uvádzajú, že časté dopravné nehody na diaľniciach súvisia s neprimeranou rýchlosťou, nedodržiavaním bezpečnej vzdialenosti a nesprávnym pohybom medzi jazdnými pruhmi. To všetko zvyšuje možnosť nehôd a spomalenia premávky, pretože každá udalosť na diaľnici (aj menšia nehoda alebo porucha vozidla) vedie k dočasnému uzavretiu jazdného pruhu alebo dokonca k úplnému zastaveniu premávky.

• Holandsko: Jednou z najznámejších krajín, ktorá znížila povolenú rýchlosť na diaľniciach, je Holandsko. V roku 2020 bola denná povolená rýchlosť na väčšine diaľnic znížená zo 130 km/h na 100 km/h. Toto opatrenie malo za cieľ znížiť emisie, no zároveň zaznamenali zlepšenie plynulosti premávky a menej nehôd vďaka konzistentnejšej rýchlosti.
• Švédsko: Švédsko, známe svojím prístupom k bezpečnosti na cestách „Vision Zero“, obmedzilo rýchlosť na určitých nebezpečných úsekoch diaľnic na 110 km/h. To výrazne znížilo počet smrteľných nehôd.
• Estónsko: Limit 110 km/h platí pre celú krajinu.
• Chorvátsko: Istrijský diaľničný kríž má povolenú rýchlosť 110 km/h.

3. Psychologické triky pre bezpečnejšiu jazdu Zaujímavým riešením, ktoré využívajú niektoré krajiny, napríklad Taliansko, je použitie vyšších plotov po stranách ciest, čo vytvára „tunelový efekt“. Tento efekt podvedome núti vodičov spomaliť, pretože sa cítia stiesnenejšie a opatrnejšie. Vyššie bariéry obmedzujú zorné pole a vodiči automaticky prispôsobujú svoju rýchlosť, čo vedie k plynulejšej a predvídateľnejšej premávke.

Investície do zlepšenia cestnej infraštruktúry, ako sú vyššie ploty na problémových úsekoch, by boli účinným opatrením na zníženie rozdielov v rýchlosti a zlepšenie bezpečnosti. Výsadba zelených pásov medzi jazdnými pruhmi je tiež výborným riešením, ktoré dokáže znížiť rýchlosť vodičov o viac ako 10 %.

• Francúzsko: Na niektorých diaľniciach vo Francúzsku boli zavedené vyššie ploty, aby sa vytvoril pocit užšieho priestoru. Tým sa znížila rýchlosť jazdy a zlepšila sa plynulosť, keďže vodiči jazdia opatrnejšie a stabilnejšie.
• Nemecko: Na diaľniciach s rýchlostným limitom a nebezpečnými zákrutami nainštalovali nemeckí inžinieri vyššie bariéry, aby povzbudili vodičov k pomalšej jazde, čím sa znížilo riziko nehôd a zvýšila bezpečnosť.
• Taliansko: Väčšina diaľnic je vybavená doplnkom na zvýšenie plotu, ktorý je tiež okamžite viditeľný, ak idete zo Slovinska smerom na Benátky.

  

4. Pracoviská a efekt zvedavosti Pravdepodobne ste kvôli výstavbe diaľnice mnohokrát uviazli v dopravnej zápche. Staviská predstavujú jednu z najväčších prekážok plynulosti premávky, pretože znižujú viditeľnosť vodičov a spôsobujú náhle brzdenie. Často však zápcha nie je dôsledkom skutočnej uzávierky cesty, ale skôr „efektom kuriozít“ – vodiči spomalia, aby videli, čo sa deje na stavenisku. Toto kuriózne pozorovanie spôsobuje zbytočné dopravné zápchy a poruchy.

Jedným z riešení je zavedenie vysokých priečok, ktoré úplne oddelia pracoviská od jazdnej dráhy. Tieto bariéry obmedzujú rozptýlenie a zabraňujú zvedavej jazde. Bezpečnejšie pracovné podmienky a menej rozptyľovania vodičov by znížili počet zápch a umožnili plynulú premávku okolo stavenísk. Práce by sa mali vykonávať v noci, keď je premávka menšia. Logisticky je to ešte jednoduchšie ako „chladenie“ pracovníkov v špeciálnych kontajneroch.

• Rakúsko: Na rakúskych diaľniciach boli na pracoviskách zavedené vysoké bariéry, ktoré oddeľujú pracoviská od vozovky. Tieto bariéry zabraňujú „efektu zvedavosti“, čo znižuje zbytočné spomalenie dopravy a zápchy.
• Švajčiarsko: Aj vo Švajčiarsku boli zavedené zábrany na diaľničných pracoviskách, aby sa obmedzila zvedavá jazda a zlepšila sa plynulosť premávky. Výsledky ukázali menšie preťaženie a bezpečnejšie pracovné podmienky pre pracovníkov.

5. Vyššie tresty, lepší efekt Vyššie tresty sú jedným z najsilnejších psychologických faktorov ovplyvňujúcich správanie vodiča. Zvyšovanie pokút za prekročenie rýchlosti, najmä na diaľniciach a staveniskách, by prinútilo vodičov jazdiť zodpovednejšie a bezpečnejšie. Prísnejšie sankcie za priestupky, ako je prekročenie rýchlosti, by účinne znížili počet nehôd a zlepšili plynulosť premávky na najfrekventovanejších cestách.

Úsekové merania, ktoré by sledovali každé auto od dovozu cez diaľnicu až po export, by podľa odhadov niektorých odborníkov znížili zápchy o 50 %. Konštantné meranie rýchlosti by prinútilo vodičov dodržiavať pravidlá, čo by umožnilo plynulosť premávky priemernou rýchlosťou 100 km/h, čo by krajine ušetrilo milióny hodín občanov, ktorí teraz stoja v dopravných zápchach.
Toto riešenie by bolo určite lacnejšie ako akékoľvek zásahy do infraštruktúry.

• Švédsko: Švédsko je známe svojou snahou o zlepšenie bezpečnosti na cestách. Okrem sprísnených trestov zaviedli aj psychologické opatrenia, ako je inštalácia vizuálnych signálov, ktoré upozorňujú vodičov na prekročenie rýchlosti, čo ovplyvňuje ich správanie na ceste.
• Fínsko: Fínsko zaviedlo veľmi prísne sankcie za priestupky, pri ktorých sa výška pokuty odvíja od osobného príjmu vodiča. To má silný psychologický efekt, keďže pokuty pre majetnejších vodičov sú výrazne vyššie, čo ich odrádza od nebezpečného správania na cestách.

6. Tretí pruh diaľnice Tretí pruh je pekná, no veľmi utopická myšlienka. Problém je v tom, že slovinská inžinierska profesia plánovala mosty nebezpečne pre existujúcu diaľničnú infraštruktúru a nemyslela dopredu na posunutie nosných trámov od krajného pruhu. Tretí pruh by teda znamenal obnovu 70 existujúcich nadjazdov %.

Niektoré úseky diaľnice by umožnili zavedenie tretieho pruhu na súčasný zastavovací pruh s vybudovaním bezpečnostných výklenkov každých 800 metrov. To by mohlo zlepšiť rozloženie dopravy, aj keď v niektorých úsekoch by sa tretí jazdný pruh opäť zúžil na dva. Obmedzenie rýchlosti by mohlo pomôcť zabrániť narušeniu toku.

Prečo Slovinsko nepotrebuje nové diaľnice, ale potrebuje poriadok a kultúru jazdy

Slovinsko je finančne slabá ekonomika, ktorá nedokončila svoju domácu úlohu vybudovať všetky potrebné diaľnice. Aj po dokončení týchto projektov bude trvať dlho, kým sa pustíme do rozširovania existujúceho cestného priechodu. Bude potrebné vymeniť minimálne 70 nadjazdov, mostov, podjazdov, priekop atď. %, čo je nemožné. Slovinsko potrebuje predovšetkým poriadok a kultúru jazdy na diaľniciach. Každý pociťuje, akí nekultúrni sú slovinskí vodiči pri prejazde Tunelom karavanov, keď sa kultúra jazdy v priebehu niekoľkých kilometrov úplne zmení. Problémom nie sú cesty, problémom sú väčšinou ľudia. Už o pár rokov ich nahradí autonómna jazda, ktorá výrazne zvýši plynulosť, ktorá je teraz v rukách slabých a pomalých reakcií ľudských vodičov.

Čo to znamená pre budúcnosť slovenskej dopravy? Kombinácia všetkých týchto opatrení – od zníženia povolenej rýchlosti až po prísnejšiu kontrolu a zlepšenie cestnej infraštruktúry – by mohla z dlhodobého hľadiska zlepšiť plynulosť slovinských ciest. Menej nehôd, plynulejšia premávka a menej neočakávaných uzávierok ciest by viedli k plynulejšej premávke, menším zápcham a bezpečnejším cestám pre všetkých zúčastnených. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že niektoré opatrenia, ako napríklad zníženie rýchlosti, predĺžia časy jazdy, v skutočnosti by z dlhodobého hľadiska znížili čas, ktorý vodiči strávia v zápchach.

V konečnom dôsledku je kľúčom k lepšej premávke zmena kultúry premávky a dôsledné dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Len tak budeme môcť zlepšiť plynulosť a bezpečnosť na slovinských cestách a znížiť časté dopravné zápchy, ktoré všetkým spôsobujú veľa bolesti hlavy.

Dopravné zápchy na slovinských cestách možno nie sú minulosťou, no efektívnou implementáciou týchto opatrení sa môžeme priblížiť k lepšej, bezpečnejšej a plynulejšej dopravnej budúcnosti. Oziorma, dostávame späť naše cesty a čas, ktorý teraz strácame. Ako vždy pridávam. Nie je potrebné pracovať tvrdšie, ale múdrejšie.