Patríte k ľuďom, ktorých baví byť pred televíznou obrazovkou s hororovým filmom, pri ktorom vám búši srdce a horí vám koža? Za obrovskou popularitou strašidelných filmov, vlakov smrti v zábavných parkoch a sviatkov ako Halloween je vedecký dôvod. Pýtali sme sa, prečo sa niektorí ľudia tak tešia zo strachu a ako je možné, že nám táto emócia spôsobuje potešenie.
Premýšľali ste niekedy nad tým, ako sa davy ľudí nevedia dočkať, kedy nastúpia vlak smrti a v dom strachu a prečo správne filmy, ktoré sú považované za najstrašnejšie, dosahujú tak veľa popularita? Odpoveď spočíva v spôsobe, akým my mozog vnímajú strach a akým spôsobom nás využívajú, aby nás pripravili skutočné nebezpečenstvá a neistá budúcnosť.
Prečo cítime strach?
Aby sme pochopili, prečo toľko ľudí užíva si to v strachu a vyhráža sa, v prvom rade musíme vedieť, ako to náš mozog cíti vyrábajú a akým spôsobom ovládajú tie naše reakciu.
Časť mozgu zodpovedná za našu reakciu na strach sa nazýva amygdala. Keď sa stretneme so situáciou, ktorá v nás vzbudzuje strach, aktivuje ho v našom tele nervový systém. Keď sa to stane, začína to v nás blesková záplava hormónov, čo vedie k jednému z najdôležitejších ľudských inštinktov: boj alebo útek alebo boj alebo útek.
Čo ak nie sme vystavení hrozbe na priama cesta alebo ho hneď nasleduje úľavu? Najnovšie výskumy ukazujú, že na takúto situáciu nebudeme reagovať tak, ako keby sme sa ocitli skutočné nebezpečenstvo. V tom čase talamus- časť mozgu, ktorá je zodpovedná za naše zmysly (okrem čuchu) a emócie, najskôr posiela informácie mozgová kôra, ktorý je zodpovedný za myslenie, pamäť a vedomie. To druhé potom predstavuje hrozbu analyzovať a tým nám pomáha zistiťsme v skutočnom nebezpečenstve. Ak je odpoveď Áno, telo na nej reaguje inštinktívne, ale ak nám bude jasné, že „hrozba“ nám nebude to bolieťpo strachu nasleduje okamžitý pocit úľavu.
Ako súvisí strach a potešenie?
Vy ste naši odborníci radosti pri pozeraní hororov a návšteve „hrozných“ zariadení a domov v zábavných parkoch, vysvetľujú k rôzne cesty. Prvým je, že podnety, ktoré v nás vyvolávajú strach, vnímame ako formu hry, ktoré poznáme z raného detstva. Ak budete pozorovať malé deti, zistíte, že neustále hľadajú neznáme predmety, prekvapení a mierne riziká. To je odborníkmi interpretované ako tvar učenie, ako zvyknúť si a reagovať na nepredvídateľné situácie, s ktorými sa v živote stretáva každý.
Preto sa stalo, že o začiatok pandémie sledovanosť hororov stúpla. Strašidelné filmy majú vylepšiť tie naše emocionálna odolnosť do neistých situácií, nás pripravil na prechod neznáma budúcnosť, pričom nám to zároveň umožňuje miernejším spôsobom cítime skutočné emócie – svoj skutočný strach sme nasmerovali do reality namiesto do reality fikcia, ktorá v nás namiesto starostí a úzkosti prebudila príjemnú formu adrenalín.
Posledný výskum, ktorý urobila Aarhuská univerzita ale ukázali niečo iné: existuje "sladké miesto"kde potešenie pochádza zo strachu, najväčší. To je podnet, pri ktorom sa až tak nebojíme, že by naše telo na vzniknutú situáciu reagovalo inštinktom bojovať alebo utekať, ale stále cítime hrôza. Tento bod sa samozrejme líši od človeka k človeku sa líši: niektorí to nájdu v hororoch, ktoré sú považované za najstrašidelnejšie, no iným stačí návšteva detského domu strachu. Preto je dôležité zistiť, koľko strachu to vo vás ešte vyvoláva sladké potešenie a akým podnetom by ste sa mali vyhýbať vyhnúť sa.
