Elektromobily sú budúcnosť, ale len pod jednou podmienkou – že sa stanú cenovo dostupnými a praktickými. Prečo teda výrobcovia áut stále vytvárajú „polovičné“ riešenia, ktoré frustrujú používateľov? A prečo hovoria o „inom“ aute a tým zabíjajú e-mobilitu? Prečo používatelia chcú skutočný elektrický automobil!
Prečo spotrebitelia chcú skutočný elektromobil, zatiaľ čo európski výrobcovia automobilov vytrvalo presadzujú myšlienku elektromobilu ako „druhého“ auta do domácnosti – menšieho, obmedzeného a neúplného. Takýto prístup však prehliada základnú potrebu moderných používateľov: elektromobil musí byť všestranný a nekompromisný. Auto predsa nie je len dopravný prostriedok. Je to symbol slobody – slobody vydať sa na cestu, či už krátku alebo dlhú, bezstarostnú.
Ak je sloboda obmedzená, používatelia sa budú cítiť obmedzovaní a nebudú s produktom spokojní.
Kľúčové vlastnosti skutočného elektromobilu
Ak chceme elektromobil, ktorý je skutočne užitočný, musí spĺňať určité technické požiadavky. Bez nich je ťažké hovoriť o praktickej hodnote. Tu je základný zoznam:
- Kapacita batérie: Minimálne 60 kWh (využiteľné, netto). To zaisťuje dojazd okolo 400 km, čo je minimum pre pohodlnú jazdu bez neustáleho hľadania nabíjacích staníc. S takouto batériou prejdete 300 km po diaľnici.
- Rýchle nabíjanie: Minimálny nabíjací výkon 150 kW, aby auto získalo dostatok energie na 300 km jazdy za 20-30 minút. Na trhu by nemali byť žiadne ponuky pomalšieho nabíjania. V roku 2025 sa to musí stať štandardom aj pre tieto mestské autá.
- Spotreba energie: Až 20 kWh na 100 km pri diaľničnej rýchlosti (120 km/h), čo zaisťuje energetickú účinnosť a znižuje náklady na nabíjanie. Autá musia vsadiť na aerodynamiku a zníženie hmotnosti, čo európski výrobcovia zatiaľ nerobia.
Autá, ktoré tieto kritériá nespĺňajú, môžu na papieri vyzerať sľubne, no v reálnom živote sklamú. Napríklad Renault 5 v základnej verzii, ktorá neumožňuje rýchle jednosmerné nabíjanie, je dobrým príkladom toho, ako výrobcovia podceňujú používateľov. Elektromobil, ktorý sa nabíja hodiny, jednoducho nie je praktický. Neprijateľný je aj znížený nabíjací výkon, napríklad 6 kW namiesto 11 kW pre mestské autá. Chceli by sme ale viac áut s možnosťou nabíjania 22 kW, čo bolo možné pri Zoe a BMW i3.
Prečo výrobcovia nerozumejú používateľom?
Európski výrobcovia často tvrdia, že cena je najväčšou prekážkou vývoja lepších elektrických vozidiel. Ale táto výhovorka je už zastaraná. Tesla Model 3 aj v základnej verzii (Standard Range) je dôkazom toho, že za rozumnú cenu je možné ponúknuť kvalitný elektromobil. Cena vstupného modelu Tesly je 39 900 eur (v prepočte okolo 43 000 USD), čo je pomerne vysoká suma, no zároveň benchmark, ktorý musí európsky priemysel dosiahnuť.
Za tieto peniaze by mali európski výrobcovia ponúkať porovnateľné alebo lacnejšie produkty, ktoré majú doplnkové atribúty ako sieť Tesla Supercharger a FSD počítač v každom aute.
Riešenie: Autá porovnateľné s Teslou musia byť o 10 000 eur lacnejšie, ak chcú konkurovať. prečo? Tesla ponúka:
- Prístup k sieti Supercharger, ktorá umožňuje rýchle a spoľahlivé nabíjanie.
- Pokročilý softvérový systém, ktorý nevyžaduje dodatočné platby za základné funkcie.
- Výkon, ktorý necháva konkurenciu ďaleko za sebou.
Európski výrobcovia by mali vytvárať vozidlá s rovnakými špecifikáciami, no bez doplnkov, akými sú siete nabíjacích staníc alebo pokročilé funkcie autonómneho riadenia (FSD), a ponúkať ich za približne 30 900 eur. To je reálna cena, vďaka ktorej by boli kvalitné elektromobily široko dostupné.
Kde výrobcovia obzvlášť sklamajú?
- Nabíjanie je príliš pomalé: Veľa áut na trhu stále nedosahuje nabíjací výkon 150 kW. Príklady: Renault 5, Citroën e-C3 a iné. Aj Volkswagen ID.3 zostáva na limitoch pre základné modely, ktoré už jednoducho nie sú konkurencieschopné.
- Batéria je príliš malá: Mnohé modely, ako napríklad Renault 5 a Opel e-Corsa, ponúkajú batérie s kapacitou pod 50 kWh, čo znamená kombinovaný dojazd okolo 300 km. To je prijateľné len pre jazdu v meste, nie pre auto, ktoré má byť užitočné na dlhé cesty.
- Sľuby bez záruky: Mnohé modely inzerujú rozsahy, ktoré sú ďaleko od skutočných čísel v každodenných podmienkach. Napríklad Peugeot e-208 avizuje dojazd viac ako 400 km, no pri diaľničnej rýchlosti reálne dosahuje okolo 250 km.
Je riešenie blízko?
Budúcnosť nie je beznádejná. Čínski výrobcovia ako NIO, Xpeng a Zeekr ponúkajú zaujímavé produkty, ktoré by mohli prinútiť európskych konkurentov zlepšiť svoje stratégie. Na obzore sú aj nové modely Volkswagen, ktoré sľubujú lepší výkon a cenovú dostupnosť. Kľúčovou otázkou zostáva: budú tieto autá dostupné širokému spektru spotrebiteľov?
Kľúčom je rodinný výklenok!
Aktívna štvorčlenná rodina momentálne nemá možnosť vstupu do e-mobility pod 50 000 eur. Prvým použiteľným autom je KGM Torres (35 000 €), nasleduje Tesla Y (45 000 €) a kombi ID.7 – to druhé je suverénne najlepším európskym elektromobilom, no chýbalo kvôli cenovej politike.
BMW by podľa mňa malo ponúkať rad 5 v elektrickej verzii za cenu motora 520d. Cenovú porovnateľnosť s radom E s modelom EQE nedosiahol ani Mercedes-Benz. Práve luxusné značky by ceny viac narovnali.
Záver: Čas na zmenu
Ak chcú európski výrobcovia zostať konkurencieschopní, budú musieť počúvať používateľov a prestať vytvárať riešenia „na polceste“. Trh si jednoznačne žiada elektromobily, ktoré nie sú len druhým autom, ale hlavným rodinným autom – a bez kompromisov.
Sme v bode zlomu. Pochopia európski výrobcovia konečne, čo používatelia skutočne chcú? Alebo bude Tesla naďalej kraľovať ako jediná skutočná voľba pre tých, ktorí hľadajú kvalitný elektromobil?
