Ženy dávajú a dávajú a neočakávajú za to veľa. Často sa zdá, že sa uspokoja s úplným minimom a niekedy jediný štandard, ktorý ich partner spĺňa, je, že v ich živote existujú.
Jedine, že nie sú sami.
Prečo to robia? Prečo zabúdajú na seba, svoje potreby a požiadavky a súhlasia s čímkoľvek, len aby boli milovaní?
čo je toto za lásku ak sa prejavuje zlým správaním, nezodpovednosťou, neúctou, sebectvom, vykorisťovaním, citovým odstupom, neverou?
Prečo akceptujú omrvinky a tolerujú zlé zaobchádzanie zo strachu?
Strach, že nezostanú sami, strach, že nenájdu niekoho lepšieho. Strach z neznámeho. Strach z toho, že ich spoločnosť odsúdi, ak sa nevydajú a nezaložia si rodinu. Strach z neustálych nových začiatkov.
Rozchod vnímajú ako zlyhanie. Vo vzťahu tolerujú zlé správanie, až kým ho už nedokážu ignorovať a nie sú vedení k rozhodnutiu zachrániť si vlastný život.
Ak to tak nie je, zostávajú vo vzťahu, kým nezažijú takýto strach.
A keď sa rozídu, stále sa čudujú, či urobili všetko pre záchranu vzťahu. Je pre nich ťažké vidieť a prijať výhody samoty.
Nechápu, že keď sú sami, slobodní, môžu vo svojom živote robiť zmeny a otrasy. Aby mohli prísť na to, čo chcú, rozvíjať sebalásku a sebaúctu. Stanovujú hranice.
Rozhodnú sa už nikdy sa neuspokojiť s toxickým vzťahom. Získavajú postrehy, vedomosti a múdrosť, ktoré im pomôžu mať v budúcnosti zdravšie a plnohodnotnejšie vzťahy.
Každý má svoje vlastné plátno, na ktoré si nakreslí náčrt svojho života, s novými kritériami, čo chce a čo nebude akceptovať v ďalšom vzťahu. Dokáže zmeniť svoje myslenie a rozpoznať moc, ktorú má nad svojimi rozhodnutiami. Zodpovednosť, ktorú má za seba a svoje šťastie a blahobyt.
Môže sa naučiť milovať podľa vlastných predstáv. Dokáže si zvoliť úctivú lásku pred akýmkoľvek vzťahom, vyhýba sa osamelosti a pocitom nedostatočnosti.
Tým, že odmietne prijať zlé zaobchádzanie, môže sa začať správať lepšie a viac si seba vážiť a chápať že byť sám je lepšie ako byť v zlom vzťahu.
