Prečo zívame, keď vidíme zívať niekoho iného? Prečo sa tento zvláštny „nákazlivý“ čin šíri medzi ľuďmi ako neviditeľná epidémia?
Pozrime sa, prečo zívame? Zívanie je niečo, čo nás premôže, keď vidíme alebo počujeme zívať niekoho iného. Je taká silná a nákazlivá, že nás vtiahne do činu, aj keď sa necítime unavení alebo ospalí.
Prečo zívame, keď vidíme zívať niekoho iného?
Najprv sa dotknime vedecký aspekt zívania. Vedci sa už dlho zaoberajú výskumom príčin zívania. Pôvodne sa predpokladalo, že zívanie pomáha privádzať do tela viac kyslíka, čo by mohlo vysvetľovať, prečo sa to deje, keď sa cítime ospalí alebo unavení. Výskum z roku 1987 však túto teóriu vyvrátil. Zistili, že medzi nedostatkom kyslíka a nutkaním zívať neexistuje žiadna súvislosť.
Dnes jedna z najuznávanejších teórií hovorí áno zívanie slúži ako prostriedok na prebudenie, najmä keď sa cítime unavení alebo znudení pri sledovaní niečoho, čo nás nezaujíma. Zívanie totiž zvyšuje srdcovú frekvenciu a prispieva k väčšej pozornosti. To znamená, že zívanie môže slúžiť ako akýsi „vypínač“ pre telo, ktorý nám pomáha zostať bdelými a bdelými.
Okrem toho sa zívanie spája aj s ochladzovaním mozgu. Keď zívame, svaly na tvári sa uvoľnia, čo umožňuje stratu tepla cez žily v tvári. Chladný vzduch prichádzajúci počas zívania môže pomôcť znížiť teplotu mozgu.
Najpravdepodobnejšie vysvetlenie nákazlivej povahy zívania spočíva v empatii
Keď vidíme niekoho iného zívať, náš mozog spúšťa nutkanie zívať nás samých. Tento jav je najvýraznejší, keď zívanie pozorujeme u ľudí, ktorí pre nás veľa znamenajú alebo sú nám blízki. Toto je známe ako fenomén rezonancie a vyskytuje sa aj u zvierat, ako sú šimpanzy a psy.
Aj keď o zívaní nevieme všetko, je jasné, že tento jav je zložitejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Súvisí to s naším fyziologickým aj psychickým fungovaním.
A keď nabudúce zívate pri pohľade na niekoho iného, vedzte to je to prirodzená reakcia.
