Pri príležitosti stého výročia narodenia jedného z najväčších slovinských maliarov 20. storočia Gabrijela Stupicu je v Modernej galérii k videniu nádherná retrospektívna výstava jeho rozsiahleho diela.
Stupica prežil veľkú časť svojho života v Záhrebe, kde študoval výtvarné umenie na tamojšej akadémii. Neskôr ho život zaviedol späť na rodnú pôdu, kde tvoril až do svojej smrti. Pod vedením kurátorky Martiny Vovk tak vznikla prvá veľká študijná výstava po poslednej prehliadke jeho umeleckej kariéry v roku 1968.
Pestrý výber až 300 diel, premyslene umiestnených vo východnej časti ľubľanskej modernej galérie, systematicky a transparentne odhaľuje Stupičovu tvorbu počiatočných portrétov a zátiší klasickou maliarskou technikou (v Záhrebe v období 1931 - 1937), tmavé ikonografie zemitých farieb (po presťahovaní do Ľubľany v roku 1946), medzi ktorými sa prvýkrát objavuje motív dievčaťa Lucia (jeho dcéra a celoživotná múza), prechádzajúca do modernistickej modrej 60. a 70. rokov s ikonickým obrazom Flory, neskoršie experimentálne spracovanie povrchu maľby temperou, materiálové a simulované koláže, ako napríklad série obrázkov Nevesta a farmár, až po záverečnú časť nespočetných autoportrétov zo skicára, až po ten posledný, presiaknutý horkosť umierajúceho života. A práve autoportréty sú osamotenou konštantou, inak neskutočne pestré kolísanie medzi úplne odlišnými technikami, s ktorými sa Stupica zas a znova boril.
Bohatá výstava umeleckých diel, ktoré nikdy nešli s dobou, ale skôr o krok späť a dva vpred, tak ponúka skutočne nevšednú prechádzku po ovocí nezastaviteľnej pracovitosti a vášne, ktorá inšpiruje a prestupuje hrdosťou.
