Aljaž Osetič je študentom 4. ročníka Gymnázia Velenje. A ako každý stredoškolák, aj on musí najprv urobiť maturitu a až potom študovať. Aljaž sa však neuspokojil len tak s hocičím, prihlásil sa na exkluzívnu podnikateľskú univerzitu v americkom Watsone, kde laureátov Nobelovej ceny vyučuje len pätnásť študentov ročne. Prijímacie skúšky úspešne absolvoval, a tak sa tento rok koncom augusta chystá čeliť novým výzvam. Ešte skôr dokončí svoj projekt s tímom Trjajalnik, kde vyvinuli produkt na skrátenie reakčného času hasičov pri zásahu (označenie, ktoré si dobrovoľný hasič umiestni magnetom na strechu svojho vozidla pri jazde v núdzi ). Čo prináša budúca alma mater a čo projekt znamená pre hasičov, nižšie.
1. Ste jedným z mladých podnikateľov zúčastňujúcich sa na Trjajalniku a súčasťou tímu, ktorý vyvinul produkt na skrátenie reakčného času hasičov pri zásahu. Povedzte nám viac o tomto projekte.
Vo Velenje sme viacerí navštívili Matiho (ob. Matija Goljar) podnikateľský krúžok. Najprv sme sa tam veľa naučili, no potom nastal čas prejsť k realizácii našich predstáv. Zistili sme, že pôsobíme v podobných oblastiach, aj keď na rôznych miestach v okolí Velenja. Zaujímalo nás napríklad hasičstvo, podnikanie všeobecne a šport. Potom nám však po naozaj dlhom rozhovore s Matijom svitlo a hneď sme vedeli, že chceme pre hasičov urobiť niečo správne. Zistili sme, že najväčším problémom je reakčný čas a to, čo sa nám hasičom v tom čase deje. Dospeli sme k poznaniu, že v tomto smere musíme vyrobiť produkt a tak vznikol nápis, ktorý si dobrovoľný hasič pri núdzovej jazde pomocou magnetu umiestňuje na strechu svojho vozidla. V každom prípade vývoj produktu bežal tak rýchlo, pretože sme všetci poznali oblasť hasičstva a jeho problémy.
2. V akom štádiu je produkt – bude čoskoro dostupný na použitie v reálnom svete? Aké s ním máte plány? Plánujete ho uviesť na trh na Slovensku alebo v zahraničí?
s produktom sa nám darí výborne. Je to skvelé, pretože máme v tíme člena, ktorý nebol taký vášnivý hasič, ale je čistý multitasker a naozaj sa vyzná v technických veciach. Veľa byrokracie sme už vybavili, čaká nás ešte dosť veľa práce a budeme to môcť dať do regálov. Máme dva kanály, cez ktoré to budeme predávať. Cez ProZir, ktorý nás podporil aj finančne a stránku Gasilec112, ktorá nám pomôže cez e-mail a sociálnu sieť Facebook.
3. Stala sa počas vývoja produktu nejaká zaujímavá anekdota?
Najzaujímavejšou anekdotou je celý proces, teda od nápadu až po finálny produkt. Všetky tieto vybavovania, stretnutia, pomoc od tých správnych ľudí v správnom čase, ktorí nám napríklad predstavili stránku Alibaba a to, že jediným odoslaným emailom dosiahnete, čo chcete. V škole nás to nikto neučí, všetko sa naučíte skúsenosťou – a vďaka Bohu nám to povedali a umožnili na Prajjajalniku.
ČÍTAJ VIAC: Rozhovor: Sandi Murovec, lyžiarsky guru
Okolie bolo šťastné aj prekvapené a zmätené. Všetci boli šťastní, že to robím a že robím niečo, čo je iné, že robím niečo, čo iní nie. Ale nikto poriadne nechápal, čo to znamená a čo robím. Nadobudol som pocit, že sme ešte v socializme, kde je všetko od štátu a sám nič nezmôžete.
5. Prijali vás na štúdium na Watson University v USA, na čo ste dostali aj štipendium. Aký je váš študijný program? Prečo ste sa rozhodli študovať v zahraničí a prečo práve táto univerzita?
Matija ma osobne zoznámil s univerzitou. Keď sa kruh skončil a ostatní odišli, vždy som zostal a rozprával sa s Matijom. Vedel som, že slovinská vysoká škola mi neprinesie to, čo chcem, a tak som si myslel, že táto alternatíva je výborná. Pomohlo aj to, že túto univerzitu už navštevovali dvaja študenti Trjajalnika (Jernej Pangeršič a Anja Krašovec).
O univerzite toho ešte toľko neviem, po tamojšom vzdelaní by som mohol povedať viac, ale určite som sa hneď spojil s ich mentalitou – to, čo ťa naučia, musíš využiť pre dobro iných. Páčilo sa mi aj to, že si uvedomujú, že školský systém v USA je rovnako zlý ako v Slovinsku a že to chcú zmeniť. Samozrejme ma lákal aj predmet podnikanie a vysoká škola, ktorá umožňuje prispôsobiť si učivo svojim záujmom a záľubám.
6. Výberový proces na prijatie na vysokú školu, kde ročne prijímajú len 15 študentov, bol asi dosť náročný. Môžete nám opísať priebeh výberového konania? Ako ste sa pripravovali a čo bolo pre vás najťažšie?
Prihláška je veľmi náročná, na univerzitu chodí enormné množstvo prihlášok, otázky sú zložité, takmer esejistického typu. Ale v žiadnom momente sa ma nepýtali na známky. Jediné, na čom im záležalo, bolo to, čo robím na strane a prečo to robím.
Pri každej aplikácii pomáha aj odporúčanie. Mal som to šťastie, že som mal dve. Prvý od Matije, keďže som v tom čase začal pracovať aj na sociálnych sieťach Svrajalnika a odporúčanie od Georga Derisa, ktorého som mal možnosť stretnúť v lete a videl vo mne potenciál. Sám bol pred pár rokmi profesorom na tejto univerzite.
Po podaní prihlášky nasledoval Skype hovor, zaujímalo ich veľa vecí, hlavne môj názor a celkové zmýšľanie. Nebola to surová prezentácia údajov, ale skôr rozhovor s „psychológom“, ktorý je zároveň riaditeľom Apple.
7. Čo očakávaš od budúcnosti? Plánujete sa vrátiť na Slovensko?
Určite sa plánujem vrátiť do Slovenska. Cieľom je získať čo najviac vedomostí a skúseností, možno aj investíciu a potom sa vrátiť a zabezpečiť si tu dobrý výsledok.
