Porsche oznámilo pokles ziskov. A nie taký pokles spôsobený „štatistickou chybou“, ale taký, ktorý spúšťa alarmy v predstavenstvách a tichú paniku medzi akcionármi. Možno pijú upokojujúce lieky v Stuttgarte, ale skutočná trauma sa v skutočnosti odohráva v slovinských obývačkách. Prečo? Pretože pre priemerného Slovinca je Nemecko stále zasľúbenou zemou. Je to náš priemyselný „otec“, náš vzor poriadku, disciplíny a inžinierskej nadradenosti. Ak padne Porsche, ak padne symbol nemeckej moci, otrasie sa aj náš svetonázor.
Správa, ktorá by sa za normálnych okolností čítala počas správ z akciového trhu a do obeda by sa zabudlo, tentoraz udrela ako blesk z jasného neba. Prečo? Pretože. Porsche nie je to len spoločnosť. Je to barometer európskeho sebavedomia. Je to ten typ spoločnosti, kde ľudia stáli v radoch, kde ľudia čakali na auto, akoby to bola spása, a kde bol ojazdený model niekedy drahší ako nový.
Len pred dvoma rokmi by ma väčšina ľudí poslala do psychiatrickej liečebne na nútené pozorovanie, keby som vyhlásil, že Porsche – ten nepriestrelný symbol nemeckého inžinierstva – je klinicky mŕtvy. Dnes, so správou o... 99% prepad zisku, a všetci mlčky hľadíme do zeme. Ale pozor, pokles ziskov je len príznak. Choroba je horšia.
Dnes už nie sú žiadne rady. Nie sú žiadni zákazníci. A v momente, keď vy trasie nemeckým oltárom, v slovenských obývačkách vládne tichá panika.
Nemecký automobilový priemysel dnes vyzerá ako tá starnúca rocková hviezda, ktorá si na pódiu v príliš tesných kožených nohaviciach spieva hity z roku 1985, zatiaľ čo publikum v prvom rade prezerá TikTok. A najhoršie na tom je, že Brusel a naši politici si myslia, že túto hviezdu môžu zachrániť tým, že jej zákonom zakážu odchod do dôchodku.
Invázia „amatérskych futbalových trénerov“ a falošných diagnóz
Hneď ako sa táto správa dostala do éteria, z každého kúta sa vynorili „amatérski futbaloví tréneri“. Je to tá istá kasta ľudí, ktorí boli trénermi počas majstrovstiev sveta, virológmi počas epidémie a teraz sú zrazu strategickými riaditeľmi automobilového priemyslu.
Niektorí kričia: „Použili priveľa elektriny, to je ono! Ľudia chcú hluk!“ Iní kričia: „Neboli dosť odvážni, Tesla ich zjedol, zaspali!“
Obe strany majú pravdu a obe sa mýlia. Pravda je, ako vždy, zložitejšia a leží na tej nepríjemnej meta-úrovni, o ktorej sa v krčme neradi rozpráva. Problémom pre Porsche – a s ním aj pre celé Nemecko – nie je, aký motor montujú. Problémom je, že celý ich obchodný model, ktorý 70 rokov fungoval ako švajčiarske hodinky, narazil na stenu novej reality.
Cyklus vývoja automobilového priemyslu trvá desaťročie. Auto, ktoré dnes vidíte v showroome, bolo navrhnuté v čase, keď bol iPhone ešte novinkou. Nemôžete sa len tak otočiť na päte a povedať: „...Ups, od zajtra vyrábame iPady na kolieskach."Toto je tanker, ktorý sa nezastaví." A tento tanker teraz pláva nesprávnym smerom.
Technologický „prestrel“ a koniec symbolu statusu
Nemci už desaťročia predávajú to, čo ekonómovia nazývajú „prémiový výkon„Boli rýchlejšie, lepšie a lepšie skonštruované. Dnes? Dnes sa deje niečo, čo nazývame „prekročenie limitu“.
Keď si sadnete do elektrického Smartu alebo nejakého čínskeho „noname“ crossoveru, zrýchli na stovku rýchlejšie ako najlepšie Porsche 911 spred desiatich rokov. Technológia demokratizovala rýchlosť. Ak dokáže ktorákoľvek práčka na kolesách zrýchliť ako raketa, čo potom Porsche vôbec predáva?
Stratili svoje USP (jedinečná predajná ponuka)Zostala im len nostalgia a značka. A tu sa veci stávajú tragikomickými. Pretože vedia, že elektromobil nemá dušu (čítaj: zvuk), teraz nám predávajú reproduktory. Pozrite sa Fiat Abarth – malé elektrické auto, ktoré má na vonkajšej strane reproduktor simulujúci hučanie motora. Je to ako mať Vegetarián kreslí krvavé čiary na tofu, do vyzeral ako steakÚbohé. Toto nie je inžinierstvo, toto je divadlo. A niektorí automobiloví novinári to dokonca chvália a tlieskajú.
Z „Bohatý a zdravý“ na „Bohatý a starý“
S demografiou samotnou je to ešte horšie. Čo bolo Porsche v minulosti? Auto pre „šéfov“. Tuhé, hlučné, nepohodlné. Spojka tvrdšia ako vaša postava. Dôkaz, že ste zvíťazili nad životom a máte zdravú chrbticu.
Dnes nám Nemci predávajú vzostupne rastúce SUV. Prečo? Pretože ich zákazníci sú starí. Potrebujú vysoké sedadlo kvôli bolestiam chrbta a vyhrievané sedadlá kvôli prostate. Presunuli sme sa z kategórie „Bohatí a zdraví“ do kategórie „Bohatí a starí“. Porsche sa stalo hriešne drahou ortopedickou pomôckou s odznakom.
A slovinskí zbohatlíci to kupujú v domnení, že si kupujú športovosť, ale v skutočnosti si kupujú lístok do geriatrickej čakárne.
Od „Freude am Fahrenheit“ po „Freude am Regulation“
Pozri sa pravde do očí. Sadnite si do moderného nemeckého „premiéra“. Zrazí vás auto., ak nemáte zapnutý bezpečnostný pás, pípne, ak prejdete okolo školy o 2 km/h príliš rýchlo, a ak sa dotknete čiary, zatrasie vám volantom.
Šoférovanie už nie je potešením; Ide o jazdu s inštruktorom, ktorého hradí Európska komisia. Nemeckí inžinieri sa stali otrokmi vlastnej kreativity, väzňami excelovských tabuliek a predpisov. Namiesto inovácií nám predávajú kontrolu.
Na druhej strane máš Tesla a Číňania. Nepredávajú auto. Predávajú softvér obalený alobalom. Je to skok podobný tomu medzi Ostružina a iPhoneA povedzme si úprimne: nikomu už nechýba fyzická klávesnica na telefóne, aj keď sme vtedy všetci tvrdili, že „seriózny podnikateľ“ bez nej nevie fungovať.
Nemecké auto sa stalo produktom pre generáciu, ktorá potrebuje vysoké sedenie kvôli bolestiam v krížoch a vyhrievané sedadlá kvôli prostate. Kategória „Bohatí a zdraví“ sa stala „Bohatí a starí“. A takto sa nebuduje budúcnosť. Takto si vybudujete pohodlnú čakáreň na smrť..
Usain Bolt a bruselská kapitulácia
A čo urobí Európa, keď vidí, že prehráva preteky? Zmeňte pravidlá.
Predstavte si, že bežíte šprint na 100 metrov proti Usainovi Boltovi (Čína)On je na 90 metroch, ty dychčíš na 60 metroch s rozviazanými šnúrkami na topánkach. A namiesto toho, aby si zrýchlil, zastavíš a požaduješ, aby sa cieľová čiara posunula na 150 metrov.
Presne to urobil Brusel uvoľnením cieľov do roku 2035. „Doprajme si ešte trochu času,“ hovoria.Zachráňme spaľovací motor!„To je nezmysel. Ak si pomalý, predĺženie trate ti nepomôže. Pomôže to rýchlemu získať ešte väčšiu výhodu.“
Zatiaľ čo v Nemecku si pochutnávajú na šampanskom, pretože ešte pár rokov budú môcť vyrábať piestové motory a snívajú o syntetických palivách, v Číne sa umierajú od smiechu. Práve sme im dali desaťročie na to, aby nás úplne prešli. Nevyvíjajú lepší piest. Vyvíjajú 800-voltové systémy, 400 kW nabíjanie a umelú inteligenciu, ktorá šoféruje lepšie ako človek. My sa staráme o to, ako zachovať „tradíciu“.
Slovinský „upratovač“ v nemeckom múzeu
Prečo by sme sa my v Slovinsku mali tým znepokojovať? Pretože sme tí malí, pracovití subdodávatelia. Vyrábame skrutky, svetlá a kryty pre tento nemecký stroj. Naša ekonomika je vtiahnutá do nemeckého priemyselného hrudníka.
Ak sa Nemecko stane múzeom pod holým nebom – pekné, upratané, sterilné múzeum priemyselnej histórie, kde čínski turisti budú sledovať, ako sa kedysi pracovalo „vrum-vrum“ – potom sme v tomto múzeu my upratovači. A upratovači sú prví, ktorí lietajú, keď dôjdu peniaze na kúrenie.
Slovensko sa z toho musí prebudiť. ilúzie hosťujúcich robotníkov...Nemecko nás nezachráni, pretože nedokáže zachrániť ani samo. Stalo sa väzňami vlastného úspechu, minulých modelov a byrokracie, ktorá potláča akýkoľvek „Entdeckungsprozess“ (proces objavovania), ako by povedali ekonómovia.
Je čas dať plagát dole 911 zo steny. Meteor už spadol. Dinosaury sa stále pasú, ale tráva je už suchá. A ak si rýchlo neuvedomíme, že budúcnosť nie je v nostalgickom dunení, ale v tichej, bleskovo rýchlej efektivite, zostaneme na nástupišti. Žiaľ, vlak pôjde smerom na Peking.
