Svätá Katarína

Dobré ráno!

Pred nami je nový deň, nové príležitosti a nové dobrodružstvá. Dni sa krátia a zima už pomaly klope na dvere, tak využime príležitosť stráviť čo najviac času v prírode, ktorá zhadzuje svoje listové šaty na zem a dovoľuje prechádzke lesom nabrať nový farebný a šumivý rozmer. Zažime to túrou na St. Kataríny, oblasti v Polhograjských Dolomitoch: od Tošča a Grmady na západe, Ločnice na severe, Jetrbenky na východe a Osredeku na juhu. Východiskových bodov na jej vrchol je pomerne dosť. Z Ľubľany sa môžete vydať po ceste smerom na Polhovo Gradac a na Žerovniku odbočiť doprava do kopca alebo z Podutika popri Toške čela. My ale volíme tretiu možnosť a ideme z centra mesta smer Medvod, zídeme zjazdovkou nad Motel Medno a na križovatke odbočíme doľava, prejdeme cez železničnú trať a opäť sa držíme vľavo. Cesta a smerovníky nás po niekoľkých kilometroch privedú za osadu na Slavkov dom, ktorý je známy dobrou domácou stravou s domácou špecialitou, býčími prašníkmi a jelením gulášom. Jedlo príliš ťažké na raňajky, ale dobrý návrh na cestu späť, keď budeme dosť hladní, aby sme vyskúšali ich ponuku. Počas víkendov je návštevnosť vysoká, takže niekedy treba počkať na voľný stôl alebo si ho vopred zarezervovať. Ale pekne po poriadku. Zaparkujeme vozidlo a ideme najskôr po značenom lesnom chodníku, ktorý je opäť po našej ľavej strane. Nie je náročná a je dobre značená. Je vhodný pre každého, mladého i staršieho, kto sa chce povzniesť nad ľubľanskú hmlu, užiť si čerstvý vzduch a užiť si rozmanitosť prírody bez ohľadu na ročné obdobie.

Nad hmlovou clonou

Pomaly stúpajúcou cestou prekročíme nadmorskú výšku 600 metrov a pred nami sa začne otvárať nový svet. Slnečné lúče najskôr prekuknú cez sivastý závoj, zahrejú naše bledé líca a vynesú nás na slnečnú stranu. Zdá sa to neuveriteľné, najmä pre tých, ktorí budú doma zahalení hmlistou atmosférou, kým sa budeme kúpať na slnku a nechať jeho teplé lúče hladiť naše telo i ducha. Aby sme si predĺžili pôžitok a zachytili moment, sadneme si na jednu z lavičiek popri cestičke, vyložíme tvár slnku a k tomu všetkému zahryzneme do chutného občerstvenia, ktoré si prepašujeme v batohu. Život je naozaj krásny, najmä keď si svet okolo seba robíme čo najjednoduchší a vieme si nájsť drobné radosti bez veľkých očakávaní. To však neznamená, že nás nemôže nič prekvapiť. Bez toho by to bola veľká nuda. Takto asi po tridsiatich minútach chôdze prichádzame na čistinku, kde sa pred nami otvára v prvom rade neskutočne krásny výhľad od Polhograjských Dolomitov, Karavaniek, Kamnicko-Savinjských Álp až po Julské hory s našim v diaľke hrdý Triglav. Máme pocit, akoby sme mali polovicu Slovinska ako na dlani. Pokračujme v tomto dojme a čoskoro uvidíme križovatku, ktorá nám ponúka dve možnosti: do Sv. Kataríny alebo jej brata sv. Jacob, ktorý sa objaví na pravej strane. Nie je ľahké si vybrať a deň je príliš krásny na to, aby sme ho nevyužili naplno, preto nebuďme hrubými hosťami a prijmime nečakané pozvanie sv. Jakob a jeho malebný kostol vo výške 806 metrov nad morom. Už samotná cesta a krátke stúpanie na jej zelený hrboľatý vrchol je skutočným pôžitkom, ktorý možno ešte umocniť návštevou v roku 2002 obnovenej Porentovovej fontány, ktorá je len pár krokov od chodníka. Na vrchole sa opäť otvára nevšedný výhľad a ponúka možnosť navštíviť pôvabný kostolík, ktorého dnešná podoba pochádza z roku 1898 a poteší znalcov sakrálnych stavieb. Pokračujme a vráťme sa z nečakanej „zákruty“ na cestu do Sv. Kataríny, čo bol náš hlavný cieľ.

Nie nadarmo sv. Katarína je tiež obľúbeným miestom nedeľných výletov, keďže na jej vrchole je pomerne veľa možností, ako si objednať chutný obed plný miestnych pochúťok. Preto napnime posledné sily a choďme do cieľa dobre motivovaní. Cestou kostol sv. Katarine, ktorá nám naznačí, že sme už veľmi blízko a potom je už len na nás, do ktorého z hostincov vojdeme, aby sme si naplnili žalúdok. Vyberieme si z ponuky miestnych špecialít prispôsobených sezóne. V chladných dňoch sa tak na tanieroch objavuje kaleráb, kapusta a opekané zemiaky, ale aj vždy čerstvé estragónové vetvičky a samozrejme aj neodmysliteľný domáci bylinkový čaj a voňavá gibanica. Chlapi, tak sa len ponáhľajte k vybranej bráne alebo do Hostinca na Vihri, kde nám už spomínané dobroty radi naservírujú. Vzhľadom na pohostinnosť a príjemnú atmosféru miesto považujeme aj za miesto pre silvestrovskú párty a vstup do Nového roka, ktorý okrem iných aktivít organizuje majiteľ. Potom sa pomaly „splavme“ späť do doliny.