Jar je obdobím, kedy upratujeme. Upratujeme si skrine, upratujeme domov, čistíme okolie, možno aj čistíme myšlienky a ducha.
mestský časopis slovensko
Dovoľte mi to povedať hneď: Milujem Londýn! Pre mňa je to mesto nespočetných príležitostí, fascinujúcich pulzov rôznych kultúr, silnej histórie s nádychom aristokracie, mesto priateľských ľudí, červených poschodových autobusov, múzeí a galérií, literatúry, po ktorej túžim, božských reštaurácií , mesto hudby a módy. Má všetko, čo chcem, má všetko, čo hľadám.
Najprv mi dovoľte zaželať vám šťastný nový rok (viete, nikdy nie je neskoro alebo lepšie neskoro ako nikdy). Nech je nový rok novým začiatkom, aj keď si zároveň uvedomíme, že nesplníme všetko, čo sme si sľúbili.
Kako zelo si za božič želim snežink. To bi bilo tako pravljično! In čeprav je to bilo pred nekaj leti pravilo, je danes ne le izjema, ampak znanstvena fantastika. Snežilo bo pred in po praznikih, snežilo bo za veliko noč in celo za prvi maj, ne bo pa snežilo za božič. Ampak ne bom obupala. Božič je znan po čudežih.
„Spánok je lepší ako pálenka,“ hovorí stará ľudová múdrosť a odborníci ju nespochybňujú. Človek by tak mal denne spať 7 až 8 hodín. A práve 14 dní so šiestimi hodinami spánku by malo stačiť na to, aby sa naše telo začalo cítiť, ako keby sme mali v krvi 0,1 ppm alkoholu (zdroj: AsapSCIENCE).
čo je domov? SSKJ ho definuje ako miesto, dom, kde niekto trvalo býva, odkiaľ pochádza. Ale domov je oveľa viac.
Je september. Čas na nové začiatky. Pre mňa osobne ešte skôr ako o nejaký ten január. prečo? Leto je za nami (no dobre, možno sa teploty v čase vzniku editoriálu stále pohybujú na sladkých tridsiatich). A keď sa skončí leto, keď hnedé opálenie získané na plážach sveta vybledne, vtedy viem, že je to naozaj tak. Že už nie je tak málo predĺžených víkendov, že nie sú hromadné dovolenky, že už nie je „dnes by som pracoval z domu“, že už nie je voľno z tlačeného vydania našich médií, že je potrebné myslieť sviežo a realizovať nápady, ale nie ich len uložiť niekde vzadu v hlave (alebo kdekoľvek sú skutočne uložené).
V zdravom tele zdravý duch. Nie je to žiadna novinka a nie je prekvapením, že stres zvládame oveľa lepšie, keď je naše telo v dobrej kondícii. Problémom je, že si (príliš) často nedávame to, čo skutočne potrebujeme, či už spánok, jedlo alebo čas pre seba, čo je tiež naozaj čas, kedy sa venujeme zotavovaniu sa z nabitého programu.
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je jún taký sladký? A nielen sladké v tom zmysle, že si tú najlepšiu zmrzlinu v meste doprajeme s maximálnou sladkosťou a stále tečie...
Pred pár dňami som jazdil cez Vrhniku. Ako spolujazdec nemám vodičák. ("Povedz čo?!"). Mimochodom, ukrátený sa naozaj necítim, používam bicykel a „pedHonda“ alebo lepšie povedané moje dve nohy.
Zažili sme slnečné dni, kedy slnko príjemne hreje a my už konečne nepotrebujeme čiapky, šály ani rukavice. Sú to dni, kedy nás to aj napriek jarnej únave ťahá za slnkom, pretože ešte nie je príliš teplo. Väčšinou už máme scenár na prvý piknik a prvé „fotenie“ na lavičke v parku. O nápady, ako stráviť voľný čas, teda nemáme núdzu. Toto je čaro jari.
Občas ma prepadne taká nostalgia, nostalgia za časmi, keď som ešte ani neexistoval. Prezerám si fotografie 'zlatého veku' vtedajšej hollywoodskej a európskej produkcie, počúvam francúzske šansóny a talianske canzones. Listujem v starých módnych časopisoch a čudujem sa. Kam sa podela všetka táto krása, táto čistá kráska, ktorá nepotrebovala futuristické doplnky a veľa mejkapu, no bola stále taká prítomná? Aké bolo ich tajomstvo (okrem dobrých stylistov a vizážistov)? Bolo to pre nich jednoducho menej stresujúce?