Už si niekedy myslel/a, že láska pre teba už neexistuje? Že si si toho prežil priveľa, videl priveľa, dostal priveľa?
osobný rast
Naučil si ma viac, než som kedy čakal. Z tvojich činov – nie z tvojich slov – som vybudoval svet, ktorý si teraz nosím so sebou. Žiadne vysvetlenie, žiadne pokyny. Len s tým, aký si bol.
Pomaly sa unavíš. Nie v jednom kroku, ale v tisícoch malých. Keď každý deň trochu viac ustúpiš. Sebe samému. Keď posúvaš hranice, ktoré si si sľúbil, že nikdy neprekročíš. Keď mlčíš, aby si sa vyhol konfliktu. Keď sa usmievaš, aj keď cítiš slzu v hrdle.
Prečo stále myslíš na niekoho, kto na teba už zabudol? Prečo sa bolesť opäť objavuje, aj keď ste už prijali pravdu? A prečo stále hľadáš odpovede, aj keď vieš, že ti neprinesú pokoj? Možno odpoveď nie je v nich, ale vo vás.
Prečo sa ocitáte vo vzťahoch, kde mlčíte o svojich potrebách? Dúfaš, že si ťa niekto všimne? Ako dlho budeš dávať všetko bez toho, aby si niečo dostal na oplátku?
Už ste sa niekedy pozreli na svoje rany a premýšľali ste, prečo stále bolia? Ako nájsť zmysel v bolesti, ktorá nezmizne? Je možné, že najväčšia sila vyrastá z jaziev?
V určitom okamihu to jednoducho vieš. Niečo nie je v poriadku. Ale držíš sa spomienky, myšlienky, pocitu, ktorý kedysi znamenal všetko.
Prečo si narcis užíva, keď vás núti pochybovať o sebe?
Ak si niekedy myslíte, že sa do vás nikto nemôže zamilovať, vedzte, že táto myšlienka nie je pravdivá. Je to dôsledok zranení, zlých skúseností, porovnávania sa a vnútorných strachov.
Prečo zotrvávaš tam, kde si nešťastný? Čoho sa vlastne bojíš – samoty, zmeny, neznámeho? Presvedčili ste sami seba, že by bolo lepšie, keby ste ešte chvíľu počkali? Koľko svojich snov, cieľov a radostí ste obetovali, aby ste zachovali niečo, čo už dávno stratilo svoj význam?
Prečo sa ľudia uspokoja s menej, než si zaslúžia? Kedy príde ten moment, keď sa rozhodneš, že už bolo dosť? Čo znamená skutočne rešpektovať samého seba vo vzťahoch?
Žena, ktorá stratila dôveru, nemiluje menej – miluje múdrejšie. A inak.