Keď si mi prvýkrát ublížil, zostal som. Prečo zotrvávame tam, kde sme znova a znova zranení?
osobný rast
Prečo nás láska niekedy tak bolí? Nie je to láska, ktorá by nás mala robiť šťastnými, povznášať a spájať? Láska nebolí!
Všetko, čo teraz cítite, je súčasťou vašej cesty. Vaša bolesť, vaše chvíle ticha, vaše otázky – to všetko je súčasťou príbehu, ktorý vás ženie vpred.
Niekedy život urobí bodku tam, kde sme chceli čiarku, a to je úplne v poriadku.
Niekedy život neprinesie to, čo chceš, ale to, čo potrebuješ? Áno, on bol všetko, čo som potreboval!
Máte niekedy pocit, že spomienky sú živšie ako chvíle, ktoré práve prežívate? Zostať niekde medzi „zbohom“ a „pokračovať“, ako v pesničke, ktorú spievate znova a znova? Prečo sa srdce neriadi logikou?
„Whataboutism“ alebo efekt odvrátenia pozornosti je komunikačná taktika, pri ktorej účastník priamo nereaguje na kritiku, ale posúva tému inam – najčastejšie protiobvinením. Je to stratégia vyhýbania sa, kde sa kľúčová téza stáva irelevantnou, keď sa diskusia presunie k otázke: "Čo s nimi, keď urobili to isté?"
Všetci snívame o chvíli, keď budeme dýchať z plných pľúc a pocítime neotrasiteľný vnútorný pokoj. Ale v skutočnom živote často upadáme do rutiny práce, očakávaní druhých a nesplnených túžob.
Kedy ste naposledy skutočne dýchali? Nielen z núdze, ale hlboko, vedome, akoby napĺňal svoju dušu životom? Nadýchnite sa. A pamätajte, že čokoľvek je určené pre vás, nájde si cestu k vám. Vždy.
Už ste niekedy cítili, že sa vaše myšlienky zamotávajú do víru emócií, no nikto nie je nablízku, aby si to všimol? Ako stratiť sa v dave, kde vás nie je počuť ani vidieť?
Niekedy vás prenasleduje pocit nedostatku ako tichý tieň číhajúci vzadu vo vašej mysli? Ale vieš čo? Vaša hodnota nie je na diskusiu. Na vašej existencii záleží. Možno tomu ešte nerozumiete, ale vaša samotná prítomnosť v tomto svete má význam a váhu, ktorá prevyšuje všetky vaše pochybnosti.
Pomyslíme si, že sme ako strom v búrke? Ohýbame, ale nelámeme. Život nás hádže dookola, no zároveň nám ponúka možnosť prispôsobiť sa, vyrásť v niečo mocné. Dávame si však naozaj načas? Prečo očakávame, že rozkvitneme hneď po búrke?