Keď povieme „dovidenia“, nelúčime sa len s osobou, miestom alebo snom. Lúčime sa aj s tou časťou seba, ktorá bola spojená s tým, čo strácame. Môže to byť strašidelné, ako keď stratíte kúsok svojej duše. No práve v tejto strate sa skrýva potenciál pre niečo nové, neznáme, no mimoriadne cenné. Každé zbohom je ako vstúpiť cez dvere, ktoré nás vedú do nového sveta príležitostí, ak sme ochotní pozrieť sa za bolesť.
