Nedávna štúdia EEG (to znamená výskum, ktorý zahŕňa meranie mozgovej aktivity) naznačuje, že náš mozog môže byť predisponovaný k tomu, aby uprednostňoval sedenie alebo odpočinok pred pohybom – dokonca aj u jedincov, ktorí uvádzajú, že fyzickú aktivitu chcú. Vedci sa snažili zistiť, či je náš mozog náchylný na lenivosť. Viac o ich zisteniach a priebehu štúdie sa dočítate v článku.
Sú naše mozgy náchylné na lenivosť? Na to sa snažili odpovedať výskumníci zo Švajčiarska. Aby som odpovedal na otázku, zakaj jedinci, ktorí chcú cvičiť tak často nachádzajú výhovorku, aby sa športu vyhýbali, navrhli zaujímavá štúdia, ktorá zahŕňala meranie mozgovej aktivity.
Bola zaradená do výskumu 29 mladých dospelých. Všetci sa definovali ako ľudia, ktorí majú veľkú túžbu po fyzickej aktivite, no nebolo nutné, aby aj športovali. Kým sú so zariadením EEG meria mozgovú aktivitu, museli účastníci vystúpiť úlohu na obrazovke počítača. Ovládali avatara a ich úlohou bolo avatary sa čo najrýchlejšie presunú k iným avatarom na obrazovke, ktorí sú fyzicky aktívni, a čo najrýchlejšie sa vzdiali od avatarov, ktorí nie sú fyzicky aktívni (povedzme, že ležia, sedia alebo spia). Potom dostali len opačný pokyn – museli sa priblížiť k neaktívnym avatarom a čo najrýchlejšie sa vzdialiť od aktívnych. Takáto úloha nám môže ukázať, aký je náš vedomý postoj k niečomu.
Účastníci mali kratší reakčný čas, keď sa museli priblížiť k fyzicky aktívnym avatarom ako fyzicky neaktívny. Z toho môžeme usúdiť, že sú zapnuté vedomej úrovni preferovaná fyzická aktivita. Výskum však zahŕňal aj zaznamenávanie mozgovej aktivity. Výsledky EEG ukázali, že jednotlivci musia minúť oveľa viac energie na priblíženie sa k fyzicky aktívnym avatarom a že sa vyhýbali avatarom, ktorí spali alebo ležali. Čo to znamená na biologickej a evolučnej úrovni, môžeme zatiaľ len hádať. Jeden z možné vysvetlenia je, že naši predkovia si museli dávať pozor na zásoby energie, aby prežili (napríklad jedla nebolo tak veľa ako dnes), a preto boli ich mozgy viac „spokojní“, keď si mohli oddýchnuť. Je možné, že evolúcia ešte nedobehla naše potreby a tak tento mechanizmus, ktorý bol kedysi absolútne nevyhnutný, stal sa dnes nefunkčným. Svetlá stránka je, že zatiaľ čo náš mozog môže mať sklony k lenivosti, my ľudia áno schopnosť rozhodovania a sem-tam sa môžeme prinútiť k fyzickej aktivite.
Viac informácií:
ncbi.nlm.nih.gov
