"Veľké bolesti sú nemé." - Luc de Clapiers
Viete, čo zostane z človeka, keď ho zradíte, ublížite mu, klamete mu alebo ho opustíte? Tam, kde kedysi stála jeho nádej a láska, zostáva prázdnota.
Viete, čo zostane z človeka, keď všetci odídu, zradia ich, klamú im alebo im ubližujú? Zostáva len škrupina tela bez duše. A keď ju niekto chce milovať, nebude. Neodváži sa, nebude môcť, nebude im vedieť vrátiť žiadne city.
Mnohí jej povedia len pravdu, ale ona ich nebude počúvať, bude jej to jedno. Nebudú jej rozumieť, ale ona vie prečo. Vie, že skôr či neskôr každý odíde, ublíži jej, klame alebo zradí.
Už nemá silu dať sa dokopy, aby si vyliečila srdce.
A ľudia hovoria, aká je teraz, že sa o nikoho nestará, že už nikomu nepomáha, ako kedysi.
S miernym úsmevom na tvári, ktorý nikdy nezloží, im potichu odpovedá, že keď to najviac potrebovala, nikto jej nepomohol a vo vnútri umierala.
Nežiadajte o pomoc. Vyhýba sa ľuďom. Už sa s nikým nerozprávaj. Spája sa s tichom a samotou.
Už sa nechce nikomu páčiť a už nechce nikomu patriť.
Zostala škrupinou samej seba.
