"Príliš sa snažím o niekoho, kto sa o mňa ani nesnaží."
Pred pár dňami som s kamarátkami rozoberal „neslávne známu tému“, či má dievča naháňať chlapa, ktorý sa jej páči. Všetci máme radi výhovorky ako napr "keby si so mnou mohol stráviť trochu viac času", "keby si ma mohol vidieť mimo práce", "keby si poznal skutočného ja, možno by si sa zamiloval" ...Ale možno len potrebuje vedieť, že ho máš natoľko rada, že sa držíš a snažíš sa byť s ním, že chápeš jeho zaneprázdnenosť, že vidí, aká si v pohode, a že ho nebudeš tlačiť do vážneho vzťahu, ak ešte nie je pripravený...
V tej chvíli som si uvedomil, aké absurdné boli všetky tieto moje myšlienky, keď som ich vyslovil nahlas! Na jednej strane chcem veriť, že ten chlap naozaj potrebuje so mnou ešte nejaký čas, aby sa zamiloval, no na druhej strane... Ak mi ani nechce venovať čas navyše, čo mi to hovorí?
Lov nie je zábava. Nebaví ma netrpezlivo čakať, kým odpovie na správu, o ktorej neviem, či ma rozosmeje alebo rozplače. Nebaví ma stanovovať dátum alebo ho potvrdzovať, najmä keď viem, že sa na to teším oveľa viac ako on. Nebaví ma hľadať témy na rozhovor, len aby som sa vyhla trápnemu tichu. Nebaví ma skúšať a namáhať sa a cítiť, že moje úsilie naráža na stenu na druhej strane a nie je prijaté s rovnakým nadšením.
Poľovníctvo ma naozaj nebaví! Nebaví ma sa pre niekoho príliš snažiť. To mi len hovorí, že sa snažím dokázať svoju hodnotu niekomu, kto to aj tak nechce vidieť. Snažím sa niekoho presvedčiť, aby miloval tie časti mňa, ktoré som si starostlivo budoval a pracoval na nich roky a roky. Príliš sa snažím o niekoho, kto sa o mňa ani nesnaží.
Vzťahy považujem za priateľstvá.a nikdy som sa nemusela príliš snažiť, aby som sa s niekým spriatelila. Mali sme byť priatelia, takže sa to všetko spojilo. Rozhodli sme sa, že chceme byť vo svojich životoch, a tak sme to zrealizovali. Zavolali sme si podľa dohody. Dohodli sme si stretnutie a išli sme do toho. Cestovali sme spolu, pretože sme chceli byť spolu na nových dobrodružstvách. Pýtali sme sa jeden druhého, ako sa majú, pretože nás to skutočne zaujímalo. Svojich priateľov pred nikým neskrývame. Nebojíme sa, že sa stratíme, pretože vieme, že naša láska je pravá. Nenaháňali sme sa. Našli sme sa a rozhodli sme sa ísť von.
A úprimne, moje priateľstvá boli vždy silnejšie ako moje vzťahy. Jednoducho preto, že títo ľudia boli určení pre mňa. Nemusel som o nich bojovať. Nemusel som dokazovať, že som hoden ich lásky. Nepotreboval som sa ospravedlňovať za to, kto som, alebo povedať, že potrebujú viac času, aby ma lepšie spoznali.
Pretože v určitom veku to už akosi viete! Viete, s kým chcete tráviť viac času. Koho chceš v živote? Komu sa chcete venovať viac? Koho chcete lepšie spoznať, pretože si myslíte, že je skvelý človek. Takže ak to niekto nevidí alebo tomu nerozumie, tak prenasledovanie toho človeka nezmení vôbec nič. A niekedy je tento lov znakom väčšieho problému, ktorý máte. Možno ste osamelí, možno sa nudíte, možno by ste chceli, aby sa vo vašom živote stalo niečo zaujímavé... Ale vzťahy takto nefungujú. Vždy berú dvoch!
Nepotrebujete dokazovať niekoho, kto vašu hodnotu nevidí zle. Toto je len znamenie, že táto osoba nie je určená pre vás. Tí, ktorí vidia vašu hodnotu, nepotrebujú dôkazy. Nepotrebujú čas navyše. Prídu a ukážu vám, že máte väčšiu hodnotu, ako si myslíte!
