Nerád to priznávam, ale stále na teba myslím. Stále myslím na to, ako sme sa stretli na prvom rande.
Stále myslím na tvoj úsmev a v hĺbke duše žiarlim, keď si pomyslím na to, ako ho ukazuješ niekomu inému. Možno tá žena, o ktorej si hovoril, ale obaja vieme, že je len náhradou, kým nepríde niekto zaujímavejší.
Nuda na tvojej tvári bola skutočná. Zaujímalo by ma, či sa niekedy usadíte s niekým, aj keď nespĺňa dlhý zoznam požiadaviek, ktoré ste kedysi mali.
Stále rozmýšľam nad tým, čo by mohlo byť, keby som nebol alergický na riziko. Kiež by ste dokázali prekonať pocit strachu, s ktorým ste bojovali celý život. Len keby to neexistovalo ako súčasť slovnej zásoby.
Stále na teba myslím vždy, keď stretnem niekoho nového. Kiežby si to bol ty. Hľadám tvoj pohľad v ich očiach, tvoj hlas, ale nikdy sa to nestane. Si ty a bez ohľadu na to, ako veľmi ťa hľadám v iných ľuďoch. Nikto nie je ako ty.
Stále rozmýšľam ako na teba zabudnúť. Možno sa potrebujem zaľúbiť do muža, ktorého priezvisko neviem vysloviť, ktorého jazyku nikdy úplne neporozumiem.
Stále myslím na to, aké by to bolo smutné, keby som jedného dňa zistil, že musím za teba bojovať. Musel by som bojovať proti sebe a svojej intuícii, ktorá by mi kázala čo najskôr od teba utiecť.
Myslím na tvoj smiech a spôsob, akým si sa na mňa pozeral a ako som sa pri tebe cítil zraniteľný. Ovládol si moju myseľ. Bol si taký smutný, hlboko vo vnútri zranený.
Chcem ťa objať a povedať ti, že chápem, prečo si konal tak, ako si konal. Snažili ste sa chrániť, pretože ste boli zničení. Aj ja som bol a možno stále som.
V mojej mysli si niečo, čím nikdy nebudeme. Nikdy ma neprídeš hľadať v daždi so slnečnicami v jednej ruke a dáždnikom v druhej. Nikdy nepriznáš, že by si ma mohol milovať. Hoci som cítila lásku v pohľadoch, dotykoch, šťastí. Mohol by som ísť s tebou.
Nech si kdekoľvek, stále si pre mňa neskutočný, aspoň kým sa najbližšie stretneme, keď nebudem chcieť, aby si ma pustil z náručia. Vedz, že na teba myslím.
