Zatiaľ čo sa stále potýkame s dôsledkami klimatických zmien, príroda nás opäť prekvapuje – tentoraz zrýchľovaním Zeme. Zem sa otáča rýchlejšie! Aj keď to znie ako scéna zo sci-fi filmu, je to reálny jav, ktorý by mohol mať významný vplyv na život, ako ho poznáme.
Zem sa točí rýchlejšie! V júli 2024 Zem zažila najkratší deň odkedy zaznamenávame atómový čas – bol o 1,66 milisekundy kratší ako bežných 24 hodín. August 2025 Trend pokračoval: tentoraz sa deň skrátil o 1,25 milisekundy. Vedci varujú, že nejde o ojedinelé prípady, ale môžu byť predzvesťou väčších zmien.
Čo sa deje so Zemou?
Existuje mnoho dôvodov: od gravitačného vplyvu Mesiaca až po tektonické posuny, topenie ľadovcov, pohyb roztaveného vnútra planéty a dokonca aj poveternostné javy ako El Niño. Planéta si zjavne nie je istá, či má odpočívať – alebo zaradiť vyšší prevodový stupeň.
Čo znamená rýchlejšia rotácia? Viac než len stratená minúta.
Na prvý pohľad sa skrátenie dňa o niekoľko milisekúnd môže zdať nevýznamné. Odborníci však varujú: následky by mohli byť vážne.
So zvyšujúcou sa rýchlosťou otáčania sa zvyšuje odstredivá sila, ktorá spôsobuje prerozdelenie oceánov – voda sa začína pohybovať od pólov smerom k rovníku. Zvýšenie rýchlosti len o jednu míľu za hodinu by mohlo zvýšiť hladinu mora v tropických oblastiach o niekoľko centimetrov. Nie je to najlepšia správa pre pobrežné metropoly, ktoré už aj tak zápasia so stúpajúcou hladinou mora.
V extrémnom scenári, ak by sa Zem otáčala o 160 kilometrov za hodinu rýchlejšie, niektoré oblasti okolo rovníka by jednoducho zmizli pod povrchom. A nie, toto nie je pokračovanie príbehu o Atlantíde.
Biologický rytmus v teste
Nie, nestratíme len pár hodín spánku – ale ak by sa deň skrátil na 22 hodín (scenár, ktorý vedci už vážne študujú), náš vnútorný biologický rytmus by utrpel šok.
Štúdie už ukazujú, že zmena hodín kvôli letnému času zvyšuje riziko infarktov, mozgových príhod a dopravných nehôd. Čo ak by sa takýto posun stal trvalým…
Náš cirkadiánny rytmus – vnútorné biologické hodiny, ktoré regulujú spánok, hormóny a náladu – by doslova stratili svoju orientáciu. Pridajte k tomu čoraz extrémnejšie poveternostné udalosti a máme katastrofu – ak nie v spomalenom zábere, tak vo veľmi rýchlom zábere.
Rýchlejšia rotácia = silnejšie hurikány? Bohužiaľ, áno.
Podľa astronóma NASA Dr. Stena Odenwalda by zvýšená rýchlosť rotácie Zeme zintenzívnila Coriolisov efekt – ktorý spôsobuje rotáciu búrok. Výsledkom? Hurikány by sa stali rýchlejšími, intenzívnejšími a ešte ničivejšími.
Príroda zrejme pripravuje novú verziu balíčka počasia pre „Rýchlo a zbesilo“.
Všetko sa meria s atómovou presnosťou
Ako vieme, že dni sa skracujú? Vďaka atómovým hodinám – geniálnemu vynálezu z roku 1949, ktorý meria kmitanie atómov vo vákuu a určuje svetový čas (UTC). To nám umožňuje detekovať aj milisekundové odchýlky od štandardného dňa, ktorý trvá presne 86 400 sekúnd.
Astrofyzik Graham Jones z Londýna predpovedá, že podobne krátke dni by sa mohli objaviť už 9., 22. júla a 5. augusta 2025. Ak teda máte pocit, že vám dni unikajú – možno nie ste ďaleko od pravdy.
Čo poháňa Zem? Zem sa otáča rýchlejšie!
Rotácia Zeme nie je konštantná. Ovplyvňujú ju zemetrasenia, pohyby oceánov, zmeny v atmosfére a zrejme aj pohyb zemského vnútra. Vedci stále zhromažďujú údaje a vytvárajú modely, ale posolstvo je jasné: aj tie najmenšie zmeny rýchlosti môžu vyvolať účinky, ktoré ďaleko presahujú vedecké teórie.
Čo to pre nás znamená? Zem sa točí rýchlejšie!
Hoci zmeny v rotácii (zatiaľ) priamo nepociťujeme, budú mať dlhodobý vplyv na klímu, ekosystémy, oceánske prúdy a v neposlednom rade aj na náš každodenný život.
Možno je teraz čas prehodnotiť, ako hlboko sme prepojení so Zemou. Príroda sa vždy riadi vlastnými pravidlami. A my sa – v najlepšom prípade – snažíme držať krok.
🌀 Ubiehajú vám dni rýchlejšie ako kedysi? Zdieľajte tento článok so svojimi priateľmi a uvidíte, kto ako prvý obviní rotáciu Zeme z toho, že meškáte na kávu.
