Pohodlné kreslo, horúca čokoláda a... ehm, opäť „Sám doma“? Decembrové večery sú ako stvorené na vianočné filmy – alebo to aspoň tvrdia reklamy. Niektorí sa už nevedia dočkať, kedy spustí Netflix a odškrtnú si poslednú z romantických vianočných komédií. Iní sa znechutene chvejú už len pri pomyslení na melódiu „Let it Snow“. Ale prečo? Čo je na týchto filmoch také polarizujúce? Psychológia za tým je zaujímavejšia, než by ste si mysleli.
Nostalgia po steroidoch: Prečo ich milujeme
ach, Vianočné filmy! Sú ako stroj času, ktorý nás teleportuje späť do čias, keď boli Vianoce skutočnou mágiou, nie pretekaním po nákupných centrách. Psychológovia tvrdia, že fanúšikov týchto filmov poháňa predovšetkým nostalgia. Pozeranie filmov ako "Love Actually" alebo "Grinch" nám pripomína detstvo, keď najväčším problémom bolo, ako dlho do darčekov.
Nostalgia aktivuje časti mozgu, ktoré regulujú emócie a zvyšuje pocit bezpečia a spolupatričnosti. V chaotickom svete sa tieto filmy cítia ako bezpečné objatie, ktoré nám sľubuje, že všetko bude v poriadku – aspoň do najbližšieho kreditu na nákupy na sviatky.
Predvídateľnosť je ďalším kľúčovým prvkom: vždy existuje jasný scenár. Neznáša dovolenky, stretáva sa s ním, lietajú iskry, nasleduje šťastný koniec. Tento „dokonalý“ vzorec niektorým prináša skutočný psychologický komfort.
Hluk a oslava: prečo ich niektorí ľudia nenávidia
Ale pomaly! Čo s tými, ktorých oblieva studený pot pri pomyslení na vianočné filmy? Neprajníci týchto filmov často hovoria, že ich otravujú klišéovité scenáre. „Koľkokrát ešte môžeme sledovať, ako ‚dokonalé‘ mesto leží na Štedrý večer pod snehovou prikrývkou?
Psychológovia tvrdia, že tento odpor často pramení z realizmus a cynizmus. Tí, ktorí sú k sviatkom kritickejší alebo majú nie práve ideálne zážitky, vnímajú tieto filmy ako príliš presladené alebo ako pripomienku toho, ako ďaleko majú k dokonalej rodinnej idylke.
Niektorí ľudia sú alergickí na nútené potešenie. Ak sú pre niekoho sviatky stresujúce alebo smutné, môže sa pri sledovaní týchto „veselých“ príbehov cítiť ešte osamelejšie. A potom sú tu takí, ktorí Mariah Carey jednoducho nemôžu vystáť.
Spoločenská norma alebo voľba?
Napadlo vás niekedy, že sledovanie vianočných filmov nemusí byť len zábavou, ale aj formou spoločenský tlak? Médiá nám ich vnucujú ako povinnú súčasť sviatkov. Ak ťa nebaví pozerať Sám doma 2, si divný, však?
Pre niektorých je to súčasťou odpor: "Nebudem pozerať vianočné filmy, pretože nebudem nasledovať trend!" A majú úplnú pravdu! Je psychologicky dokázané, že aj ten najmenší odpor k normatívnemu správaniu nás môže viesť k odmietnutiu týchto zdanlivo „nevinných“ tradícií.
Je to láska alebo len chemická reakcia?
Vianočné filmy môžu byť v skutočnosti chemickým kokteilom pre váš mozog. Pri sledovaní týchto filmov sa uvoľňuje dopamín, oxytocín a serotonín - hormóny šťastia, lásky a relaxu. To je dôvod, prečo sa dve hodiny s Hughom Grantom ako vianočným hrdinom môžu cítiť lepšie ako meditácia.
To isté však platí aj v opačnom smere. Tí, ktorí považujú vianočné filmy za stresujúce alebo nudné, budú pri ich pozeraní uvoľňovať kortizol - stresový hormón, čo by vás prinútilo radšej odhŕňať sneh, ako sledovať ďalšieho Grincha.
Psychologicky vzaté: naozaj na tom záleží?
V konečnom dôsledku ide o jedno základné pravidlo: dovoľte si užívať si (alebo neužívať). Ak vám vianočné filmy prinášajú relax a radosť, pozrite si ich bez výčitiek svedomia. Ak vás ale obťažujú, netreba sa tejto dovolenkovej eufórie zúčastňovať. Vianoce nie sú podľa scenára, aj keď sa vám ich predajcovia snažia predať.
Pre každého niečo
Či už sú vianočné filmy vašou terapiou alebo terčom sarkazmu, v každom prípade majú svoj účel. Ak niečo, pripomínajú nám, že každý z nás je jedinečný. Otázkou však zostáva: je Grinch skutočne taký zlý, ako ho chápeme?
